“Rozpočet” pre eurozónu: Tichý konsenzus

Konsenzus sa vraj objavuje najmä v Nemecku, Francúzsku a Taliansku. Tvrdí to niekdajší belgický minister financií Philippe Maystadt. Rýchlejšiemu postupu bráni popularita anti-európskych strán.

Philippe Maystadt, zdroj: Európska investičná banka

Európska únia zažíva protichodné procesy. Kým Veľká Británia vážne zvažuje odchod, sú krajiny, ktorých politické reprezentácie by sa v integrácii, aspoň v niektorých oblastiach, radi pohli dopredu.

Philippe Maystadt je bývalým belgickým vicepremiérom, ministrom hospodárstva, financií, a bývalým prezidentom Európskej investičnej banky (2000-2011).

Hovorí, že čiastkové opatrenia, ktoré eurozóna prijala pod tlakom dlhodobo nestačia.

„Obávam sa, že veci zostanú ako sú, pretože kríza je menej akútna, je tu menší pocit naliehavosti. Myslím si, že to je skutočné riziko,“ povedal na udalosti brruselského think tanku CIFE 3. marca.

„Stratili sme momentum. Bohužiaľ sa to v politike stáva často. Nie je to len európsky fenomén. Musíme asi najprv hľadieť do priepasti kým urobíme, čo treba.“

Maystadt sa nepovažuje za federalistu. Tvrdí, že eurozóna musí pokračovať v integrácii alebo riskovať postupnú eróziu, ktorá nakoniec povedie k celkovému kolapsu. Veľa sa dá podľa neho urobiť bez zmeny zmlúv.

Rozpočet

„Zdá sa mi, že najrealistickejšia reforma, ktorá je aj najviac potrebná je mechanizmus – rozpočet – ktorý by umožnil členským štátom absorbovať asymetrické šoky.“

Rozpočet pre eurozónu je jedným z názvov, ktorý sa používa na označenie možného stabilizačného nástroja pre eurozónu, ktorý môže mať mnoho podôb a spôsobov realizácie. Zvykne sa tiež označovať ako fiškálna kapacita pre eurozónu.

(O slovenskej expertnej diskusii (aj) k tejto téme si viac prečítajte tu: Eurozóna po slovensky)

Myšlienka sa objavila aj počas vrcholiacej krízy eurozóny. Pozornosť sa ale rýchlo obrátila inam, najmä k snahám vytvoriť bankovú úniu.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker sa snažil debatu oživiť v roku 2015 bez väčšieho výsledku. Návrh obsahuje ju aj tzv. správa 5 prezidentov európskych inštitúcií k budúcnosti Hospodárskej a menovej únie.

Neprovokovať

V súčasnosti sú s blížiacim sa referendom vo Veľkej Británii, s utečeneckou krízou, a blízkymi voľbami v Nemecku a Francúzsku šance na hlbšiu debatu len veľmi malé.

„Stretol som sa k tejto téme s predstaviteľmi z Nemecka, Francúzka a Talianska, ktorí mi povedali, že toto je to, čo potrebujeme, no nedovolia si to povedať verejne, aby neprovokovali strany ako Národný front a Alternatíva pre Nemecko (AfD),“ hovorí belgický politik.

„Myslím si, že to je chyba, pretože si som toho názoru, že ak občanom riadne vysvetlíme, čo je v stávke, pochopia, že potrebujeme byť v riešení problémov efektívnejší, keď už sme sa v istých veciach posunuli k európskemu federalizmu.“

„Nie som z tých, kto si myslia, že sa všetko mus riešiť na európskej úrovni. Od toho mám ďaleko. Ale v niektorých oblastiach môžeme európskym občanom vysvetliť, prečo to dáva väčší zmysle,“ domnieva sa Maystadt.

Chváli, že premiér Matteo Renzi v Taliansku otvára verejnú diskusiu. Bolo by podľa neho dobré, keby sa to udialo aj v ďalších krajinách.

Cez euroval

Hoci sa pre základnú myšlienku dá nájsť v EÚ konsenzus, detaily ako na to, treba ešte vyjasniť. Maystadt tvrdí, že najlepším riešením je mať eurozónový rozpočet ako „rozšírenie Európskeho stabilizačného mechanizmu“ (ESM, trvalý euroval).

Aby sme sa vyhli zneužitiam systému a tým uspokojiť nemecké požiadavky, použitie fondu by bolo podmienené dodržiavaní a implementovaním špecifických hospodárskych a rozpočtových odporúčaní Európskej komisie.

To by zároveň vylučovalo, aby sa mechanizmus použil na zachovávanie ekonomických nerovnováh. Mal by slúžiť len na pokrytie dodatočných nákladov kríz, nie celý ich účet.

Pod patronátom by ho mal mať stály predseda Euroskupiny, ktorý by sa zodpovedal Európskemu parlamentu a komunikoval aj s národnými parlamentmi.

Sociálna tvár eurozóny

Okrem monetárnej dimenzie by mala mať eurozóna aj reálnu sociálnu dimenziu, čo by podľa Maystadta pomohlo získať dôveru občanov.

Jedným z nápadov, ktorý by si nevyžadoval zmenu zmlúv by bolo spustiť posilnenú spoluprácu (enhanced cooperation) v oblasti „povinnej minimálnej mzdy v rámci jednej profesie“ naprieč krajinami eurozóny.

Malo by to riešiť fenomén, kedy sa celé hospodárske odvetvia – napríklad bitúnky v Nemecku – stali „čiernymi dierami“, kde je bežné vykorisťovanie pracovníkov a neférová konkurencia.

Z dlhodobého hľadiska bude zmena zmlúv EÚ nevyhnutná. Diskusia ale bude musieť počkať na rok 2017.

 

  • Ing. Petr Nedas

    ” Jedným z nápadov, ktorý by si nevyžadoval zmenu zmlúv by bolo spustiť posilnenú spoluprácu (enhanced cooperation) v oblasti „povinnej minimálnej mzdy v rámci jednej profesie“ naprieč krajinami eurozóny. ”
    ” Diskusia ale bude musieť počkať na rok 2017 “.

    Minimalna mzda 10 Euro za hodinu bez kategorizacie profesie “ naprieč krajinami eurozóny ” by zlegalizovala ” ciernu pracu ” NA BOHATOM ZAPADE a pracujuci otroci v KRAJINACH OSTBLOKU by sa opät raz citili ako L U D I A ………

    ……..a diskusia na tuto temu nezacne nikdy – iba ze by sme spustili posilnenú spoluprácu (enhanced cooperation) v oblasti ” PROLETARI VSETKYCH ZEMI v EU SPOJTE SA ! ! ! ! ! “.

REKLAMA

REKLAMA