Rumuni sa búria proti šetreniu

Bukurešť včera zasiahla najväčšia vlna protestov od pádu komunizmu v roku 1989. Nespokojní Rumuni tak reagovali na ohlásené úsporné opatrenia. Obavy, že krajina nesplní podmienky pôžičky od Medzinárodného menového fondu, rastú.

rumunské nepokoje (TASR)
Zdroj: TASR/AP Photo/Vadim Ghirda

Rumunský EurActiv informuje, že 30 až 50 tisíc protestujúcich včera vyšlo do centra Bukurešti, pričom odbory ich plánujú nasledovať 31. mája. Žiadali vládu o spravodlivejšie zameranie úspor, ktorých ťažisko podľa nich nemá byť na celej populácii, vrátane dôchodcov, bez ohľadu na nízky príjem niektorých skupín.

Krajina v marci 2009 získala pôžičku od MMF, ktorý jej má pomôcť zvládnuť rastúci deficit. Rumunsko zažilo dve neúspešné aukcie dlhopisov a investorov znepokojuje aj rastúci sociálny tlak. Rumunský verejný sektor (zamestnáva tretinu pracujúcej populácie) kritizujú za neefektívnosť a skorumpovanosť.

V čase hospodárskeho rozkvetu (2005 – 2009) došlo k trojmiestnemu zvyšovaniu platov a výdavky sa stávajú neudržateľné. MMF sa vyhráža, že pokiaľ krajina nepredloží presvedčivý úsporný plán, neuvoľní ďalší balík pomoci. V roku 2009 deficit dosiahol 7,2 %, MMF požaduje škrty na 6,8%. Keby podľa fondu nestanovili prísne podmienky, vzrástol by na 9 %.

Vláda pod tlakom prisľúbila škrtanie platov o 25 % a penzií o 15 %. Protestujúci žiadali, aby prezident Trajan Basescu aj premiér Emil Boc odstúpili.

Podľa gréckeho scenára?

Miestne médiá už začínajú uvažovať, či krajina postupuje podľa gréckeho vzoru. Hlavný rozdiel medzi krajinami je však v tom, že najväčším gréckym problémom je výška dlhu, kým rumunský dlh je jeden z najnižších v celej EÚ – 24 %. Bukurešť si však nevie dať rady s deficitom a ten by mohol tlačiť na zadlženosť krajiny. Podľa analytikov do roku 2012 by mohol stúpnuť na 31 – 32 %, pokiaľ sa podarí znížiť deficit. Ak nie, krajina sa dramaticky zadlží.

Europoslanec a bývalý rumunský minister Daniel Daianu poukazuje aj na fakt, že Rumunsko narozdiel od Grécka nie je závislé od turistov. “Máme oveľa väčší hospodársky potenciál ako Gréci. Nemáme ostrovy, no máme chemický priemysel, automobilový a aeronautický sector. Taktiež nám nechýba infraštruktúra a organizačná kapacita,” vysvetlil.

Pozorovatelia oslovení agentúrou Reuters sú však presvedčení, že vláda sa s najväčšou pravdepodobnosťou radše ako cestou úspor vyberie cestou zadlžovania pre voľby v roku 2012.

(Rumunský EurActiv/Reuters)

REKLAMA

REKLAMA