Socialisti a ľudovci sa dohadovali o reformách v eurozóne

V sobotu sa v Helsinkách stretli lídri členských krajín združení v Európskej ľudovej strane (EPP). Prebehol aj summit Strany európskych socialistov (PES) v Aténach, zo štyroch premiérov sa tam zišli len dvaja.

Merkelová, Papandreua, Sarky uprostred (TASR)
Zdroj: TASR/AP Photo/Yves Logghe

Vo Fínsku sa počas víkendu stretli čelní predstavitelia členských krajín EÚ, ktorých na európskej úrovni združuje Európska ľudová strana (EPP). Prišlo naň osem hláv štátov a vlád, vrátane nemeckej kancelárky Angely Merkelovej či talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho. Celkovo sa do EPP zaraďuje 15 z 27 lídrov členských krajín. Do skupiny patrí aj slovenská premiérka Iveta Radičová, na stretnutí sa pre iné povinnosti nezúčastnila. Neprišiel však ani francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, ani premiér François Fillon.

Paralelne sa v Aténach stretli lídri zo Strany európskych socialistov (PES). Zo štyroch rokovali len dvaja – grécky premiér Jorgos Papandreou a rakúsky premiér Walter Faymann. Chýbali lídri zo Španielska a Portugalska – José Luis Rodríguez Zapatero a José Sócrates.

„Dúfam, že socialistickí premiéri v EÚ budú mať vôľu uvažovať o našich návrhoch, hoci väčšina z nich nepodporuje populistické stanoviská vyhlásené na druhoúrovňovom stretnutí socialistických politikov v Aténach,“ vyhlásil v Helsinkách predseda EPP Wilfried Martens.

Na stretnutí ľudovcov prišli všetci vysokí predstavitelia európskych inštitúcií – predseda Európskej komisie José Manuel Barroso, stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy, predseda Európskeho parlamentu Jerzy Buzek a za maďarské predsedníctvo premiér Viktor Orbán.

Obe skupiny prijali päťbodové závery. Kým dokument schválený EPP sa koncentruje na záležitosti, ktoré sú súčasťou agendy jarného summitu, dokument PES sa zameriava na oveľa idealistickejšie ciele ako tvorba pracovných miest a dosiahnutie sociálneho pokroku

Lídri EPP sa dohodli na posilnení eurovalu, vytvorení jeho stáleho nástupcu od roku 2013 a na prijatí legislatívneho balíka o hospodárskom riadení už od začiatku budúceho roku. Rovnako podporili aj francúzsko-nemecký návrh v oblasti konkurencieschopnosti a na posilnení Paktu stability a rastu, pričom počítajú s jasným sankčným mechanizmom za nedisciplinovanosť. Štáty, ktoré nie sú v eurozóne, sa podľa nich môžu do opatrení zapojiť na dobrovoľnej báze.

Socialistickí lídri podporili myšlienku konkurencieschopnosti, no trvajú na to, že by sa nemala dosahovať znižovaním miezd či sociálnych štandardov. Vyzvali k vytvorenie Európskeho paktu pre zamestnanosť a sociálny pokrok, ktorý by sa zameriaval na tvorbu nových, lepších pracovných miest a boj proti nerovnosti.

Stredopraví predstavitelia vyzvali k tvorbe nových fiškálnych nástrojov, akou je daň z finančných transakcií či uhlíková daň, ktoré by slúžili ako nový zdroj financovania investícií do tvorby pracovných príležitostí.

Lídri PES zasa požiadali o možnosť prerokovať podmienky balíkov finančnej pomoci, ktoré čerpajú Íri a Gréci – najmä pokiaľ ide o výšku úrokových sadzieb a splatnosť. Renegociáciu podmienok podpory poskytnutej Írsku už minulý týždeň avizoval komisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn. Otázka zmiernenia podmienok írskej pôžičky je legitímna aj podľa slovenského ministra financií Ivana Mikloša.

"Je legitímne otvoriť túto otázku aj z pohľadu, akú mieru záťaže majú niesť daňoví poplatníci Írska a akú akcionári bánk, o ktoré nakoniec ide," upozornil šéf financií. Na druhej strane Mikloš pripustil, že otváranie už uzavretých dohôd je vždy problematické, pretože hrozí nevhodný precedens a ďalšie turbulencie na trhoch. "Naša pozícia bude vychádzať z týchto dvoch východísk," avizoval postoj Slovenska k diskusiám o úprave podmienok írskej pôžičky.

(EurActiv/TASR)

Pozadie

Summity strán EPP a PES prebehli v rámci príprav na piatkové (11. marca) stretnutie lídrov eurozóny v Bruseli, na ktorom budú rokovať o reformách, ktoré budú hlavnou súčasťou agendy jarného zasadania Európskej rady 24. – 25. marca. Koncom marca by mali totiž padnúť konečné rozhodnutia o cieľoch v oblasti konkurencieschopnosti a o permanentnom záchrannom fonde.

Na poslednom summite nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy predložili šesťbodový Pakt konkurencieschopnosti, ktorý počíta so zbližovaním v oblasti daní, politík práce či dôchodkov. Argumentujú tým, že kríza dokázala, že menová únia nemôže fungovať bez hospodárskej únie.

Podobný návrh vypracovali aj predseda Európskej komisie José Manuel Barroso v spolupráci so stálym predsedom Európskej rady Hermanom Van Rompuyom, avšak jeho detailný obsah nie je známy. Podľa zdroja blízkemu lídrom je oveľa flexibilnejší ako francúzsko-nemecký Pakt.

REKLAMA

REKLAMA