Tsipras prevedie Grécko reformami, ktoré nechcel

Ľavicová Syriza obhájila pozíciu najsilnejšej gréckej strany. Koalícia s pravicovou stranou Nezávislí Gréci pokračuje a pripravuje sa na reformy, ktoré žiadajú veritelia.

Akropola
zdroj: euractiv.com

Alexis Tsipras získal v nedeľu (20. septembra) druhý mandát na poste gréckeho premiéra. Jeho strana Syriza vyhrala súboj s konzervatívnou Novou demokraciou s väčším náskokom ako ukazovali predvolebné prieskumy.

Predčasné voľby sa v Grécku konali po tom, čo Tsipras v auguste odstúpil z postu premiéra.

Jeho rezignácii predchádzal odchod krajne ľavicového krídla Syrizy s pätinou jej poslancov, ktorí odmietli požiadavky nového záchranného programu. Politická strana, ktorú odídenci pod vedením Panayiotisa Lafazanisa vytvorili neprekročila 3 % prah zvoliteľnosti do parlamentu.

Krátko po oznámení výsledkov volieb Tsipras vyhlásil, že znovu vytvorí vládu s nacionalistickou stranou Nezávislí Gréci (ANEL). Koalícia bude mať v 300-člennom gréckom parlamente iba tesnú väčšinu, 155 mandátov.

Eurosocialistom sa koalícia nepáči

Tsiprasovo rozhodnutie obnoviť spoluprácu s Nezávislými Grékmi rozhorčene komentoval predseda frakcie Socialistov a demokratov v Európskom parlamente, Gianni Pittella.

Podľa Pittellu ide o „strategickú chybu, ktorá môže mať zlý dopad na cestu Grécka k reformám“.

Pittella odporučil Tsiprasovi, aby radšej vytvoril vládu s progresívnymi stranami, akými sú podľa neho socialistický Pasok či centristická strana To Potami.

„Takáto vláda by najlepšie garantovala stabilitu a zodpovedné dodržiavanie memoranda o porozumení (medzi gréckou vládou a veriteľmi) bez toho, aby sa zabúdalo na sociálny rozmer reforiem,“ uviedol Pittella.

Syriza nie je členom Pittellovej politickej skupiny Socialistov a demokratov v Európskom parlamente, Pasok a To Potami však áno. Pittella ale nevylúčil, že by Syrizu mohli prijať, ak by o to Tsipras prejavil záujem.

Skupina Socialistov a demokratov podporovala grécku vládu v rokovaniach s veriteľmi o podmienkach nového záchranného programu. „Nepomáhali sme Syrize, ani Tsiprasovi, ale gréckemu ľudu, aby sme zabránili odchodu Grécka z eurozóny,“ upresnil Pittella.

Znepokojenie nad zložením staronovej gréckej vlády vyjadril aj predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz. Pre rádio France Inter pripustil, že Tsiprasovmu rozhodnutiu nerozumie.

Vládu čakajú ťažké výzvy

Hlavné problémy, ktorým bude nová grécka vláda čeliť sú zavádzanie úsporné reformy, znižovanie dlhu, imigrácia a korupcia.

Tsipras svoje znovuzvolenie interpretoval ako potvrdenie mandátu na zavedenie podmienok tretieho programu do praxe.

Sám sa k nemu staval rezervovane a pripúšťa, že Grécko nečakajú ľahké časy. Sľubuje snahu o zmierenenie dopadov reforiem na najzraniteľnejšie skupiny. 

„Ľudia chcú, aby sme urobili reformy, na ktorých sme sa dohodli a práve na to sme tu,“ komentoval pre New Europe odhodlanie Syrizy jej generálny tajomník, Lefteris Kretsos.

Ekonómovia reagovali na výsledky gréckych volieb rozpačito. V najbližšej dobe však podľa väčšiny zrejme diskusia o odchode Grécka z eurozóny nebude na programe.

Jörg Krämer z Commerzbank si myslí, že „Grexit je stále na stole. Grécka vláda prijme dohodnuté reformy, no nie tak rýchlo, ako sme to videli v posledných rokoch.“

Podľa neho sa Grécko nevyhne ďalším sporom s veriteľmi. Trhy s tým ale rátajú a takáto situácia nespôsobí extrémne výkyvy.

„Nezáleží na tom, kto bude pri moci. Manévrovací priestor je veľmi obmedzený,“ upozornil ekonóm Nordea Group, Holger Sandte. Ako najproblematickejší aspekt podmienok finančnej pomoci  vidí rekapitalizáciu bánk a znižovanie dlhu.

Pozadie

Po januárových voľbách a júlovom referende Gréci išli v tomto roku k urnám tretí raz. Celkovo boli tieto voľby už piate za posledných šesť rokov. Účasť dosiahla 56 %. Z deviatich kandidujúcich strán sa do parlamentu dostalo osem.

Víťazom volieb sa stala ľavicová strana Syriza so ziskom 35,5 % hlasov. V parlamente obsadí 145 kresiel, vrátane bonusu 50 kresiel pre víťaza. Druhá v poradí skončila konzervatívna Nová demokracia, ktorú podporilo 28 % voličov. Prekvapením volieb bolo posilnenie krajne pravicovej strany Zlatý úsvit, ktorá zostáva treťou najsilnejšou parlamentnou stranou s 7,1 % hlasov.  Koaličný partner Syrizy, Nezávislí Gréci, skončili s 3,7 % hlasov.

Do parlamentu sa dostal aj  Pasok (6,4 %), komunisti (5,5 %), To Potami (4 %) a Stredová únia (3,4 %).
REKLAMA

REKLAMA