Západné médiá škodia východnej Európe

Na mimoriadnom summite (1. marca) lídri z členských krajín v strednej a východnej Európy ostro kritizovali západné médiá za to, že ich krajiny označili za „čierne diery“ a hlavné príčiny hospodárskej nestability.

Pozadie:

V priebehu minulého týždňa sa stredobodom pozornosti západných médií stala finančná kríza na východe Európy, ktorú v reportážach, správach a úvodníkoch vykresľovali veľmi pochmúrne. „Niektoré východoeurópske krajiny potrebujú zaplatiť krátkodobé úvery v hodnote 400 miliárd dolárov a mnohé na to nemajú dostatok prostriedkov,“ písal Washington Post. „Po prvýkrát za desaťročia to nie sú len európske banky, ktoré sa môžu stať insolventné, ale aj celé krajiny, obávajú sa investori,“ informoval Newsweek. Podľa The Economist za všetko zaplatí „Západ“. Týždenník varoval: „Kolaps na „Východe“ môže veľmi rýchlo zavesiť otázniky nad budúcnosťou celej Európskej únie“.

Otázky:

Český premiér Mirek Topolánek na adresu informovania o ekonomickej katastrofe vo východnej Európe, ktorú vykreslili médiá povedal, že sa vôbec nezakladajú na pravde. Topolánek poukázal, že štáty urobili nepochybný pokrok a majú dobré predpoklady pre stabilný rast. Zdôraznil, že to, ako finančná kríza jednotlivé krajiny zasiahla, je dôsledkom ich politiky a nie ich regionálnej pozície.

Tento názor podporil aj bulharský premiér Sergej Stanišev, ktorý západným médiám zazlieva, že o východnej Európe pochmúrne informovali z celkového pohľadu a nie z pohľadu jednotlivých krajín. „Keď médiá informovali o strednej a východnej Európe globálne, v jednom kontexte môžete medzi členskými štátmi nájsť Ukrajinu, Srbsko, dokonca aj ďalšie balkánske krajiny […]. Každý prípad je však iný,“ zdôraznil Stanišev.

Členské štáty nechcú, aby boli porovnávané s Ukrajinou, kde oceliarske a chemické závody prepúšťajú tisíce robotníkov a analytici pripisujú vinu ukrajinskej vláde. Bulharský premiér zdôraznil, že napríklad jeho krajina aj napriek ťažkej situácii bude tento rok vykazovať rekordný hospodársky rast. „Nikto nesmie porovnávať Bulharsko s napríklad Ukrajinou, pretože je členom EÚ a makroekonomicky, verejnými financiami a stavom bankového sektora je na tom oveľa lepšie, avšak v tých článkoch všetkých volajú „východná Európa“ a investori, ktorí to čítajú, majú pochybnosti či ostať. Aj predseda Komisie povedal, že je to neakceptovateľné,“ vysvetlil Stanišev.

Podľa správ priamo z jednotlivých štátov každá krajina predstavuj unikátny prípad. Česká republika, Poľsko, Bulharsko a najmä Slovensko, posledný členský štát eurozóny situáciu zatiaľ zvládajú relatívne dobre, kým Maďarsko a Litva sú na opačnej strane spektra a čerpajú záchranné balíky, ktoré im poskytol Medzinárodný menový fond a EÚ.

Na otázku novinárov, čo by mohol „Západ“ urobiť, aby pomohol východoeurópskym krajinám, poľský minister pre európske záležitosti Mikolaj Dowgielevicz neváhal s odpoveďou: „V prvom rade by média v západnej Európe mohli prestať písať o východnej a strednej Európe ako o čiernej diere, pretože sa to nijako nepribližuje realite,“ povedal Dowgielevicz. Napriek tomu odmietol komentovať, či negatívne informovanie je súčasťou kampane v snahe poškodiť členské krajiny na východe EÚ. „Nie som tu na to, aby som hovoril o konšpiračných teóriách,“ uzavrel.

REKLAMA

REKLAMA