Ambície pre obmedzenie konvenčných biopalív sa zmierňujú

V debatách európskych inštitúcií o obmedzení biopalív prvej generácie sa 5% strop navrhnutý minulý rok navyšuje. Priemysel argumentuje stabilitou pre investície a pracovné miesta, environmentalisti trvajú na škodlivých účinkoch neudržateľného rozvoja.

Repka, biopalivá (Európska komisia)
http://euractiv.sk

V septembri minulého roku Európska komisia navrhla vymedziť strop pre podiel biopalív prvej generácie v sektore dopravy a úrovni 5 % do roku 2020. Reagovali tým na množiace sa štúdie o vplyve rozširovania územia na pestovanie plodín pre biopalivá na úkor potravín, predovšetkým v rozvojových krajinách, na odlesňovanie, zvyšujúce sa ceny potravín.

Viacero členských krajín vrátane Vyšehradskej štvorky sa postavilo proti plánu Komisie obmedziť používanie konvenčných biopalív s odôvodnením, že by to poškodilo sľúbnú oblasť poľnohospodárskej výroby a nepriama zmena vo využívaní pôdy (ILUC) nie je u nich problémom. Navyše, tak ako zástupcovia priemyslu biodieselu a bioetanolu poukazujú na to, že výpočty pre ILUC nie sú presné a dostatočne podložené.

Návrh obmedziť podiel niektorých biopalivových zložiek a začleniť do výpočtov udržateľnosti biopalív faktor ILUC podporilo napríklad Belgicko, Dánsko, Holandsko či Veľká Británia.

Európsky parlament navrhnutý strop zvýšil na 6 % a uviedli, že nové biopalivá (tzv. 2. a 3. generácia), ktoré pochádzajú z určitých typov odpadov, zo siníc či rias (algae), by mali predstavovať aspoň 2,5% spotreby energie v doprave v roku 2020. Návrh však nenašiel vo výbore pre životné prostredie dostatočnú podporu, čím sa posilnili obavy, že bude mať šancu až od polovice roka 2014 po obmene europarlamentu a Komisie.

V súčasnosti sa ich podiel na trhu EÚ pohybuje približne na úrovni 4,7 %. Podľa pravidelného barometra EurObserv’ER dosiahla v minulom roku spotreba biopalív v EÚ úroveň 14,4 miliónov ton ropného ekvivalentu (Mtoe), čo znamená pomalší medziročný nárast o 2,9 % oproti predchádzajúcemu roku.

Litovský pokus o záchranu

Litovské predsedníctvo v Rade EÚ sa návrh pokúša oživiť. V piatok na rokovanie COREPER predložilo kompromisný návrh, ktorým by sa strop pre biopalivá prvej generácie opäť zvýšil, a to na 7 %.

Zároveň sa majú naplánovať ciele pre zavádzanie najvyspelejších biopalív, ktoré by sa ale mali započítavať do separátneho cieľa pre dosiahnutie 20-percentného podielu obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe do roku 2020.

To sa ale nepáči Európskej asociácii pre biomasu z algae(EABA). „S týmto návrhom nebudú súkromné investície do biomasy z algae garantované,“ uviedla Chiara Zanasi, projektová manažérka asociácie.

O návrhu budú 12. decembra hlasovať ministri pre energetiku.

Kompromis z dielne Litvy si však zatiaľ vyslúžil predovšetkým kritiku. Podľa odborníka organizácie Oxfam EU na biopalivá Marca Olivera Hermana, „to, čo je na stole, nie je žiaden liek pre stonajúcu politiku biopalív EÚ“ a jeho podporou by ministri len „ďalej povzbudili hlad, zaberanie pôdy a škody na životnom prostredí“.

Ani Združenie európskych výrobcov bioetanolu (ePURE) nie je s návrhom spokojné. Emmanuel Desplechin pre bruselský EurActiv uviedol, že Rada EÚ ukázala nedostatok ambície. Návrh je podľa neho „premeškanou príležitosťou pre Európu, aby signalizovala podporu pre najvýkonnejšie biopalivá zo skupiny konvenčných a vyspelých zložiek“.

Situácia na Slovensku

Na čele rebríčka spotreby biopalív v Európskej únii sú najväčšie ekonomiky – Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Taliansko a Spojené kráľovstvo. Slovensko sa v roku 2012 podľa údajov EurObserv’ER so spotrebou takmer 101 tisíc ton ropného ekvivalentu zaradilo na celkové 17. miesto.

V marci 2013 ministerstvo životného prostredia potvrdilo, že odmieta plán Komisie obmedziť domácu produkciu konvenčných biopalív.

Podľa údajov Združenia pre výrobu a využitie biopalív (ZVVB) ich obsah v benzíne a nafte na Slovensku v súčasnosti predstavuje 4 % objemu energie. Združenie tiež uvádza, že na Slovensku sa ročne vyprodukuje 130 tisíc metrov kubických bioetanolu a 100 tisíc ton biodieselu a v sektore sa dosiaľ preinvestovalo približne 140 miliónov eur, ktoré priniesli viac než 1 500 priamych a nepriamych pracovných miest.

Biopalivá sa u nás vyrábajú predovšetkým z kukurice, repky olejnej, obilnín, sóje, či repy. Ako uviedlo združenie, vývoju smerom k druhej generácií biopalív sa nebráni, avšak zmena pravidiel za chodu narúša stabilitu regulačného rámca aj investičného prostredia.

V súčasnej situácii navrhuje ponechať 8 % biopalív prvej generácie a 2 % pre biopalivá druhej generácie.

ZVVB zdôrazňuje prínos biopalivového priemyslu pre slovenskú ekonomiku, keďže generuje pracovné miesta, znižuje ekologickú záťaž a tiež energetickú závislosť na dovoze ropy a tiež perspektívu pre využitie 400-tisíc hektárov nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy, ktorá by sa podľa zduženia mohla využiť na pestovanie potravinárskych i energetických plodín pre biopalivá.

Pozadie

EÚ si v roku 2009 stanovila zvýšiť do roku 2020 podiel obnoviteľných zdrojov v doprave na úroveň 10 %. Z veľkej väčšiny sa tento cieľ napĺňa prostredníctvom primiešavania biopalivovej zložky do benzínu a nafty.

Európska komisia si nechala vypracovať približne 15 štúdií týkajúcich sa rôznych plodín na výrobu biopalív a vplyve politiky rozvoja biopalív na emisie i pôdu. Hlavným bodom stretu medzi priemyslom a environmentalistami sa stalo započítavanie  nepriamej zmeny využívania pôdy (ILUC). Metóda sa aplikuje v prípade, že poľnohospodár začne na pôde, kde pôvodne pestoval potravinárske plodiny, pestovať komodity na výrobu biopalív. Predovšetkým v tropických oblastiach dochádza k vypaľovaniu predtým zalesnených území z dôvodu rozširovania farmárskej pôdy, čím sa zvyšujú emisie skleníkových plynov v atmosfére a ruší potenciálny klimatický prínos z biopalív.
REKLAMA

REKLAMA