Chladná zima môže viesť k energetickej kríze

Chladná zima môže vyvolať energetickú krízu v Európe, ktorá je údajne príliš závislá na výrobe energie z obnoviteľných zdrojov. Riešením by mala byť reforma systému obchodovania s emisiami a tiež lepšia koordinácia trhu s energiami.

Elektrické vedenie so slnkom
Autor: nirots, Freedigitalphotos.net

Poradenská spoločnosť Cap Gemini, ktorú citovala agentúra Bloomberg, poukázala na to, že mnohé energetické firmy v Európe obmedzili alebo zastavili výrobu elektriny z plynu, keďže distribútori uprednostňujú dodávky elektriny z dotovaných obnoviteľných zdrojov.

Európe hrozí, že do roku 2016 bude odstavených až 60 % plynových generátorov, ktorých celková výrobná kapacita je 130.000 megawattov elektrickej energie.

„Tieto plynové elektrárne, bez ktorých nie je možné zabezpečiť plynulosť dodávok počas špičky, sú nahrádzané zariadeniami na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktorých produkcia je však nestála a nedá sa plánovať,“ uvádza sa v správe.

Druhou náhradou výroby elektriny z plynu sa stal návrat k lacnejšiemu uhliu, ktoré ale často nie je domáceho pôvodu, ale dováža sa napríklad z USA.

Reforma ETS a koordinácia v energetike

Poradenská firma vyzvala na reformu systému obchodovania s emisiami, ktorá by viedla k zvýšeniu poplatkov za znečisťovanie ovzdušia spaľovaním uhlia.

Otázka stavu a reformy európskeho trhu s uhlíkom bola tento týždeň aj predmetom rozpravy Európskeho parlamentu.

Eurokomisárka pre klímu Connie Hedegaard ETS obhajovala ako „stále nákladovo najefektívnejší nástroj“ boja s klimatickou zmenou a poukázala na to, že týmto smerom sa vydávajú aj iné ekonomiky. Čína napríklad v súčasnosti spúšťa 6 pilotných regionálnych schém obchodovania s emisiami, pod ktoré bude do roku 2015 spadať 250 miliónov ľudí a tretina ich celej ekonomiky.

Čo najrýchlejšie dôkladné prepracovanie podporil aj slovenský europoslanec Jaroslav Paška (Skupina Európa slobody a demokracie). „Ukazuje sa, že súčasná forma systému obchodovania s emisiami je pre firmy aj pre spotrebiteľov viac na ťarchu ako na úžitok. Firmy oberá o peniaze, ktoré by mohli investovať do výroby a zvyšovať tým zamestnanosť, spotrebitelia zas preplácajú emisné kvóty v cenách elektrickej energie, lebo dodávatelia ich hodnotu započítajú do cien elektriky napriek tomu, že kvóty dostali zdarma,“ uviedol.

Druhým odporúčaním spoločnosti Cap Gemini je lepšia koordinácia energetického trhu v Európe, aby sa zabezpečila plynulosť dodávok aj v čase najväčšej špičky. „Bez dlhodobých ekonomických stimulov na podporu investícií do novej, životaschopnej energetickej infraštruktúry, navzdory klesajúcim maržiam a tržbám, môže byť ohrozená energetická bezpečnosť Európy,“ upozornila Colette Lewiner, energetická poradkyňa Cap Gemini.

Na výstavbu a modernizáciu prioritnej energetickej infraštruktúry by mala v budúcom rozpočtovom období (2014-2020) smerovať z rozpočtu EÚ suma 5,12 miliardy.

(EurActiv/TASR)

REKLAMA

REKLAMA