Dosahovať klimatické ciele pomôže Slovensku kompenzačný mechanizmus

Ani solidárne nastavený systém pre nízko príjmové členské štáty neovplyvní odmietavú pozíciu Slovenska a ďalších krajín k záväzným cieľom EÚ v oblasti energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov do roku 2030

Emisie: továrrne v odraze slnka (TASR)
zdroj: TASR

Krajiny Vyšehradskej štvorky (V4), Rumunsko a Bulharsko minulý týždeň v spoločnej deklarácii vyhlásili, že v rámci nastavovania nových environmentálnych cieľov do roku 2030 môžu podporiť iba jeden záväzný cieľ a to zníženie emisie skleníkových plynov. Odmietli sa však zaviazať ku konkrétnemu cieľu zvýšenia energetickej efektívnosti alebo pevne stanovenému podielu obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe.

Takto oklieštený klimaticko-energetický  balíček, o ktorom sa má rozhodovať na októbrovom samite EÚ (23-24. október), by nevyhovoval viacerým starým členským štátom  a nepotešil by ani environmentálne organizácie, ktoré bojujú za ešte ambicióznejšie záväzky.  

Problémom sú financie

Už v máji tohto roku krajiny V4+ deklarovali, že už len na dosiahnutie zníženia skleníkových plynov bude nutné vytvoriť podporný finančný mechanizmus, ktorý umožní nízkopríjmovým krajinám  investovať do modernizácie energetického sektoru. To by si vyžadovalo približne 3 miliardy EUR ročne.

Mechanizmus by mal nadväzovať na už existujúci systém „zdieľania úsilia“, ktorý má týmto krajinám pomáhať dosiahnuť ciele stanovené v klimaticko-energetickom balíčku do roku 2020.

Staré členské štáty sú si tohto problému vedomé a sú ochotné robiť ústupky. „Solidarita pre nízko príjmové krajiny bude určite hrať významnú úlohu pri primaní nového balíčku opatrení, avšak najprv sa musíme dohodnúť ako ambiciózne ciele vlastne chceme,“  povedal hovorca nemeckého ministerstva životného prostredia.

V uniknutom dokumente Rady EÚ z júla tohto roku sa uvádza, že pre krajiny s nízkym HDP (vrátane Slovenska a zvyšku V4) by mal byť vytvorený modernizačný fond, ktorý by prispel k zlepšeniu ich energetického sektora a energetickej efektívnosti.

Avšak ani tento mechanizmus by nemal ovplyvniť rozhodnutie V4+ podporiť iba jeden záväzný cieľ.

„Požiadavka na férové rozdelenie úsilia pre znižovanie emisií cez princíp solidarity a zohľadnenie už dosiahnutého zníženia emisií podmieňujú len konečnú výšku a reálnosť splnenia nášho cieľa znižovania emisií a neovplyvnia pozíciu SR k ďalším dvom cieľom,“ povedal pre EurActiv.sk hovorca ministerstva životného prostredia SR, Maroš Stano.

Strata kompetencií?

Ďalším dôvodom prečo sa krajiny V4+ nechcú zaviazať k dodatočným cieľom je odovzdanie kompetencií Európskej komisii.  V4 + veria, že záväzný 27 % cieľ zvýšenia podielu obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe by ohrozil záväzok zachovania technologickej neutrality pri prechode na nízko uhlíkovú ekonomiku.

Členské štáty majú momentálne exkluzívnu právomoc rozhodovať o svojom energetickom mixe.

Fond solidarity

Už existujúci klimaticko-energetický balíček do roku 2020 rozlišuje medzi vysoko a nízkopríjmovými členskými štátmi.

Keďže nízkopríjmové členské štáty nemôžu znížiť emisie bez toho, aby ohrozili svoju šancu ekonomicky dobehnúť krajiny západnej Európy, môžu dočasne zvýšiť svoje emisie v odvetviach, ktoré nespadajú do európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS). Sem spadá sektor cestnej dopravy, stavebný sektor, poľnohospodárstvo a odpadové hospodárstvo.

Odvetvia, ktoré spadajú pod obchod s emisiami sú upravené smernicou o ETS. Tá popisuje aj mechanizmus, ktorým sa distribuujú emisné kvóty v prospech chudobnejších členských štátov. Mechanizmus solidarity alebo „Kjótsky bonus“ dáva týmto členským štátom vyšší počet emisných povoleniek, ktoré môžu tieto krajiny ďalej vydražiť. Zisky z aukcie by sa podľa odporúčaní mali využiť na modernizáciu energetického sektoru.

Odvetvia, ktorých výroba by sa pod ETS systémom stala nekonkurencieschopná, dostávajú emisne povolenky do roku 2019 zadarmo.

Nefungujúci systém

Takéto nastavenie systému je podľa štúdie vypracovanej viacerými environmentálnymi skupinami neefektívne a nepodporuje investície do diverzifikácie zdrojov a zelených technologických riešení.

Ako príklad uvádzajú Poľsko, ktoré produkuje až 93 % svojej elektrickej energie v tepelných elektrárňach a ktoré má aj najvyššie emisné kvóty.

 Žiadna z 378 investícií uvedených v poľskom Národnom investičnom pláne nebola do solárnej alebo veternej energie. Z 27 investícií pod hlavičkou „obnoviteľná energia“ bolo až 24 do biomasy, ktorá sa spaľuje spolu s uhlím. Zvyšok investícií bolo do modernizácie rozvodovej siete.

Investície získané dražbou emisných povoleniek tak neboli využité na diverzifikáciu energetického mixu, ale prispeli k zvýšeniu kapacít na spaľovanie fosílnych palív.

Podobná situácia nastala v Rumunsku a do určitej miery aj v Českej republike. Ochranári životného prostredia preto odporúčajú nepokračovať v takto nastavenom systéme.

REKLAMA

REKLAMA