EÚ na výrobu energie využíva viac vetra ako vody

Veterná energia je najvyužívanejší obnoviteľný zdroj energie v energetickom mixe EÚ. Na Slovensku sa jej nedarí.

Veterná farma
Veterná farma
Zdroj: Shutterstock

Najnovšia štatistika Európskej asociácie pre veternú energiu (EWEA) ukázala, že veterná energia bola minulý rok  najrýchlejšie rastúcim obnoviteľným zdrojom energie (OZE) v Európe.

Vlani sa do siete zapojilo viac ako 13 GW nových veterných kapacít, čo predstavuje 44 % všetkých nových zariadení. Až polovica z nich sa nachádzala v Nemecku, ďalšie stavali najmä v Poľsku a Francúzsku.

Energia z vetra v roku 2015 predbehla o 0,1 % aj výrobu elektrickej energie z hydroelektrární, ktorých podiel v energetickom mixe dosiahol 15,5 %. Hoci výroba elektrickej energie z vody je na rozdiel od iných obnoviteľných zdrojov ľahko predpovedateľná, minulý rok pribudlo len 0,2 GW nových kapacít.

Fosílne palivá v pomyselnom rebríčku vedú aj naďalej. Najväčšie inštalované výrobné kapacity majú zariadenia, ktoré na výrobu energie využívajú plyn (192 GW) a uhlie (159 GW).

Predstavitelia Európskej komisie zdôrazňujú, že EÚ chce byť svetovou jednotkou v obnoviteľných technológiách. Iba 6 z 28 členských štátov však napríklad majú stanovené jasné ciele týkajúce sa rozvoja OZE aj po roku 2020. Revízia smernice o OZE je na pláne až koncom tohto roka.

Sever vedie, na Slovensku sa vetru nedarí

K najväčšiemu rozvoju veterných elektrární došlo v minulom roku v severných členských štátoch EÚ, ktoré zdvojnásobili svoju výrobnú kapacitu. Tieto krajiny môžu využívať vhodné a veterné lokality v blízkosti morského pobrežia.

Na prvom mieste sa umiestnilo Nemecko, ktoré si udržalo titul vlastníka „najväčšej veternej farmy (45 GW). Nasledujú Španielsko (23 GW), Británia (13,6 GW) a Francúzsko (10,4 GW).

Podľa Olivera Joya z EWEA sa suchozemské veterné farmy stali najlacnejšou formou výroby elektrickej energie na trhu.

Na Slovensku veterná energia predstavuje iba malý zlomok výrobnej kapacity a spomedzi členských krajín EÚ, ktoré do svojho energetického mixu zaradili aj veternú technológiu, sa umiestňuje na posledných miestach.

V súčasnosti je na Slovensku nainštalovaná veterná kapacita 5,1 MW. Podľa Združenia pre veternú energiu Slovenska však má Slovensko potenciál na úrovni 600 MW.

Na Slovensku sa lokality s dobrými veternými podmienkami nachádzajú prevažne v chránených územiach a národných parkov. Ďalšou prekážkou výstavby nových veterných elektrární je tzv. stop stav na pripájanie nových veľkých zdrojov obnoviteľnej energie do sústavy. Podľa Slovenskej elektrizačnej a prenosovej spoločnosti (SEPS) by  v prípade pripojenia ďalších „nepredikovateľných“ zdrojov nebolo možné zabezpečiť stabilitu siete.

 

REKLAMA

REKLAMA