Komisia zverejnila zoznam kľúčových energetických projektov

EK predstavila zoznam 248 projektov spoločného záujmu v oblasti energetickej infraštruktúry. Pokiaľ ide o Slovensko, obsahuje prepojenia elektrických sústav, plynovodov i ropovodov.

Elektrické vedenie, Európska komisia
http://euractiv.sk

Moderná infraštruktúra s adekvátnym prepojením a spoľahlivými sieťami je nevyhnutná pre integrovaný trh s energiou, na ktorom dostávajú zákazníci ten najlepší pomer medzi kvalitou a cenou.

Európska komisia v pondelok (14.10.) prijala zoznam 248  kľúčových projektov v oblasti energetickej infraštruktúry. Tieto „projekty spoločného záujmu“ (PCI) budú profitovať zo zrýchlených postupov udeľovania licencií a zo zlepšených regulačných podmienok a zároveň budú mať prístup k finančnej podpore z Nástroja na prepojenie Európy (CEF), v rámci ktorého je vyčlenená suma vo výške 5,85 miliardy eur na transeurópske energetické projekty v oblasti infraštruktúry pre obdobie 2014 – 2020. To umožní ich rýchlejšiu realizáciu a zvýši ich atraktivitu v očiach investorov.

Realizácia týchto projektov pomôže členským štátom pri integrácii ich trhov s energetikou, umožní im diverzifikovať energetické zdroje a pomôže ukončiť energetickú izoláciu niektorých členských štátov. Zároveň umožní energetickým sústavám prijímať väčšie množstvá obnoviteľných zdrojov, čím následne pomôže znižovať objem emisií CO2.

„Musíme sa postarať o to, aby sa naše obmedzené prostriedky využívali rozumne a aby sa peniaze EÚ použili tam, kde budú najväčším prínosom pre európskych spotrebiteľov. S týmto zoznamom infraštruktúrnych projektov v oblasti energetiky a s prínosmi, ktoré z nich vyplývajú, by sme zároveň radi prilákali ďalších investorov,“ uviedol komisár pre energetiku Günther Oettinger.

Zoznam zahŕňa až 140 projektov z oblasti prenosu a skladovania elektrickej energie, asi 100 projektov z oblasti prepravy a skladovania plynu a skvapalneného zemného plynu a niekoľko ropovodov a projektov inteligentných sústav.

Komisia ho teraz predloží Európskemu parlamentu a Rade, ktoré budú mať dva mesiace na podanie námietok voči zoznamu, príp. budú môcť požiadať o predĺženie termínu o ďalšie 2 mesiace, aby dokončili svoju pozíciu. Ak v danom termíne žiadna z týchto inštitúcií zoznam neodmietne, vstúpi do platnosti. Parlament ani členské štáty môžu zoznam prijať alebo odmietnuť, ale nemôžu požiadať o jeho doplnenie.

Slovensko

Územia Slovenska sa týka niekoľko projektov v oblasti prenosu elektriny, plynu i ropy.

V sektore elektrickej energie sa do zoznamu PCI dostalo prepojenie medzi maďarským Gőnyὒ a Gabčíkovom, vrátane novej spínacej stanice Gabčíkovo. Na projekt nadväzuje aj výstavba domácej línie rozvodov medzi Gabčíkovom a Veľkým Ďurom a rozšírenie rozvodne v Gőnyὒ.

Ďalšími spoločnými projektmi s Maďarskom je prepojenie medzi stanicami Sajóvánka a Rimavská Sobota a tiež medzi oblasťou Kisvárda a Veľkými Kapušanmi, spolu s výstavbou rozvodov až do obce Lemešany.

V oblasti plynu sa v zozname uvádza prepojenie medzi Veľkými Zlievcami, cez hranicu pri Balassagyarmat do maďarského mesta Vecsés. Nové plynovodné potrubie má mať dĺžku 115 kilometrov.

Pre Európsku komisiu je prioritou aj plynovodné prepojenie medzi Poľskom a Slovenskom s dĺžkou približne 180 km, na ktoré nadväzujú projekty posilnenia infraštruktúry vo východnom Poľsku.

V zozname PCI sú tiež dva ropovodné projekty. Ide o nový ropovod Bratislava-Schwechat s dĺžkou 80 km a maximálnou kapacitou priechodnosti 5 miliónov ton ročne a Slovenska sa týka aj napojenie rekonštruovaných a modernizovaných ropovodov JANAF a Adria, ktoré spoja chorvátsky terminál Omišalj s južnou vetvou ropovodu Družba na našom území.

Výhody

Ako uviedla Komisia, vybrané projekty budú profitovať z množstva výhod:

  • zrýchlené procedúry plánovania a udeľovania povolení (záväzné tri a polročné lehoty),
  • jeden príslušný vnútroštátny orgán bude slúžiť ako miesto jednotného kontaktu pre postupy udeľovania povolení,
  • nižšie administratívne náklady pre navrhovateľov projektov a orgány vďaka jednoduchšiemu postupu environmentálneho posudzovania, rešpektujúc požiadavky právnych predpisov Únie,
  • vyššia transparentnosť a účasť verejnosti,
  • vyššia viditeľnosť a príťažlivosť pre investorov vďaka posilnenému regulačnému rámcu, kde budú náklady pridelené krajinám, ktoré budú mať najväčší prospech z realizácie projektu,
  • možnosť získať finančnú pomoc v rámci Nástroja na prepojenie Európy.

Pokiaľ ide o získanie finančnej podpory Komisia hovorí o dvoch možnostiach – grantoch a finančných nástrojoch dostupných v spolupráci s inštitúciami ako je Európska investičná banka. Tie môžu mať podobu výhodnejších pôžičiek, projektových bondov alebo nástrojov vlastného imania, kedy Komisia prostredníctvom EIB poskytne rizikový kapitál developerovi projektu.

Začiatkom budúceho roka chce Komisia vypísať prvú výzvu pre návrhy získania grantov v rámci CEF. Tie sa budú poskytovať hlavne na štúdie, na samotné konštrukčné práce len ak budú čeliť ťažkostiam v komerčnej priechodnosti aj napriek ich pozitívnemu prínosu. Tieto parametre sa budú určovať na základe objektívnej analýzy nákladov a prínosov.

Ropovodné projekty nie sú oprávnené na financovanie v rámci Nástroja na prepojenie Európy.

Komisia bude monitorovať realizáciu opatrení na udeľovanie povolení a rovnako tak aj výstavbu týchto projektov. Zoznam sa bude aktualizovať každé dva roky s cieľom integrovať nové potrebné projekty a odstrániť tie zastarané.

Pozadie

Potreba obrovských investícií do energetickej infraštruktúry je jedným z dôvodov, pre ktoré bolo v roku 2011 navrhnuté Nariadenie o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru (Usmernenia TEN-E). Usmernenia TEN-E poskytujú strategický rámec pre dlhodobú víziu energetickej infraštruktúry Európskej únie a zavádzajú koncept projektov spoločného záujmu.

Identifikujú deväť strategických infraštruktúrnych prioritných koridorov v oblastiach elektrickej energie, plynu a ropy a tri infraštruktúrne prioritné oblasti na úrovni celej EÚ pre elektrické diaľnice, inteligentné sústavy a siete na prepravu oxidu uhličitého.
REKLAMA

REKLAMA