Lacná ropa môže spustiť ešte väčšiu vlnu migrácie, varuje popredný ekonóm

Zakladateľ Svetového ekonomického fóra varuje pred „sociálnymi dôsledkami“ nízkych cien čierneho zlata.

Lacná ropa šípka
Zdroj: Falling oil price/Rzoze19/Shutterstock

Neustále klesajúce ceny ropy spôsobujú rozvojovému svetu stále väčšie problémy. Európa tak môže v nasledujúcich rokoch čeliť ešte väčšej migračnej kríze ako dnes, vyhlásil pre agentúru Bloomberg predseda Svetového ekonomického fóra Klaus Schwab.

„Pozrite sa napríklad koľko krajín v Afrike je závislých na príjmoch z vývozu ropy,“ uviedol v rozhovore pred začiatkom 46. ročníka prestížneho fóra v švajčiarskom Davose. „A teraz si predstavte 1 miliardu obyvateľov (Afriky), predstavte si, že sa vydajú na sever,“ zdôraznil Schwab.

Diskusia o cenách ropy sa podľa zakladateľa stretnutia lídrov svetovej ekonomiky príliš zameriava na trhové dopady. Schwaba skôr znepokojuje, že nízke ceny ropy môžu podnietiť „značný spoločenský rozklad“.

Dnešná „úzkosť“, ktorú pociťujeme pri pozorovaní vývoja globálneho hospodárstva nie je pre známeho ekonóma „ničím novým“. Dnešný svet je však stále viac poprepájaný a dôsledky takéhoto zmätku môžu byť preto o to vážnejšie.

Utečenecká kríza ale aj problémy čínskej ekonomiky, vplyv technologických inovácií na podobu hospodárstva, klimatické zmeny a hrozba Islamského štátu budú najdiskutovanejšími témami stretnutia v Davose.

Nie len rozvojové štáty

Ceny ropy klesli od júna 2014 takmer o 60 percent. Potom, čo Irán tento týždeň prisľúbil zvýšiť po zrušení medzinárodných sankcií dennú ťažbu o 500 tisíc barelov, ceny čierneho zlata klesli na najnižšiu úroveň od roku 2003.

Počet zrušených pracovných miest v ropnom priemysle podľa agentúry Bloomberg začiatkom roka presiahol 250 tisícovú hranicu. Britský ropný gigant BP len minulý týždeň oznámil, že tento rok plánuje zrušiť približne 28 tisíc pozícií. Podobne na ceny ropy reagovala aj spoločnosť Royal Dutch Shell, ktorá  minulý rok prepustila asi 7 500 zamestnancov.

Lacná ropa do problémov nedostáva len rozvíjajúce sa petro štáty ako je Nigéria alebo Alžírsko. Medzinárodný menový fond odhadol, že Saudská Arábia a krajiny Perzského zálivu môžu v dôsledku klesajúcich príjmov z predaja ropy v tomto roku prísť až o 300 miliárd dolárov. Rijád už tento rok predstavil značne zoškrtaný štátny rozpočet.

Napriek tomu sa štáty združené v Organizácii krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) nedokázali zhodnúť na nových ťažobných limitoch, ktoré by pomohli zvýšiť ceny fosílnych palív. Medzinárodná energetická agentúra predpokladá, že k obnoveniu cenovej rovnováhy dôjde až koncom dekády.

EurActiv/TASR

REKLAMA

REKLAMA