Maďarsko stupňuje znárodňovanie

Budapešť sa pustila do znárodňovania vybraných hospodárskych odvetví. Európska komisia tento vývoj sleduje s obavami, avšak zatiaľ nie je pripravená zasiahnuť.

Budapest - parlament, Flickr: artorusrex (CC)
Foto: Flickr.com / artorusrex (licencia Creative Commons)

Stredopravá vláda premiéra Viktora Orbána minulý týždeň oznámila plán prevziať sektor recyklácie kovov do štátnych rúk. Verí, že tým obmedzí krádeže a nelegálne obchodovanie.

Pár dní predtým sa Orbán vyjadril, že distribúcie energie pre domácnosti by mala byť „neziskovou aktivitou“ a to, že „momentálne odkúpi naspäť E.ON od Nemcov“. Nešpecifikoval či má na mysli oblasť predaja plynu, jeho skladovacie jednotky alebo celkový biznis v krajine.

Liberalizáciou trhu s energiami sa EÚ legislatívnou cestou snaží obmedziť pozíciu monopolov, vrátane štátnych.

Vláda už znárodnila viacero súkromných firiem v iných sektoroch, ako napríklad penzijné fondy, ktoré v tom čase spravovali asi 3 milióny účtov, čím sa snaží umelo znížiť verejný deficit a dlh v súlade s Maastrichtskými kritériami. V októbri 2010 tiež znárodnila chemickú spoločnosť, ktorá bola zodpovedná za obrovský únik toxického kalu.

Okrem toho sa v Bruseli už v roku 2010 zahraničné firmy sťažovali aj na zavádzanie nových daní a poplatkov.

Analýza agentúry Reuters hovorí, že plán znárodniť miestne aktivity E.ONu by mohlo pomôcť Orbánovi vyhrať nadchádzajúce voľby v roku 2014.

Podpredseda vlády a minister pre verejnú správu a spravodlivosť Tibor Navracsics uviedol, že tento krok zapadá do plánov vlády o „neziskovej báze“ spoločnosti, ktoré poskytujú verejné služby.

Hovorca EK Olivier Bailly pre EurActiv uviedol, že v tejto fáze energetických plánov Maďarska nekomentuje, pretože nemá žiadnu formálne oznámenie z jeho strany.

Potvrdil však správy o tom, že Brusel ešte koncom júna spustil konanie vo veci porušenia predpisov v otázke znárodnenia služieb odpadového hospodárstva. Podľa maďarského zákona by od roku 2013 z odpadového hospodárstva mali byť vylúčené firmy, v ktorých nie je majoritným vlastníkom štát.

Joe Hennon, hovorca komisára pre životné prostredie, uviedol, že podľa EK Maďarsko nesprávne uskutočnilo politiky týkajúce sa manipulácie s elektrickým a elektronickým odpadom.

Na muške je plyn

Podľa analytikov by mohla mať vláda záujem o veľkoobchodné alebo skladovacie aktivity E.ONu, pravdepodobne o oba. Má ísť o súčasť jej stratégie zvýšiť rolu štátu v energetickom sektore.

„Vláda chce mať obchod s plynom vo vlastných rukách. Keď to budú mať, môžu si sadnúť  a rokovať s Rusmi o novom lacnejšom plyne pre nový dlhodobý kontrakt po roku 2015, a to by um mohlo vyhrať voľby,“ povedal Jozsef Miro, analytik Erste v Budapešti.

Z Ruska pochádza viac než 80 % maďarského plynu a dlhodobý kontrakt s Gazpromom vyprší v roku 2015. E.ON v roku 2005 od MOL-u kúpil plynárenskú divíziu asi za 2,1 miliardy eur. Podľa niektorých správ prebiehajú rokovania medzi E.ONom a vládou už nejakú dobu. Firma požaduje sumu 1,2 miliardy eur, avšak vláda ponúka oveľa menej.

Podľa spravodajskej konzultačnej agentúry Stratfor by táto operácia mohla vyjsť na takmer 2 miliardy eur.

Podnikanie v oblasti plynu vláda obmedzila už v roku 2010, kedy zmrazila jeho cenu pre väčšinu domácností a stanovila strop na rentabilitu kapitálu. Podľa zverejnených údajov vykázal E.ON v Maďarsku v roku 2011 po zdanení stratu 606 miliónov forintov (€2 mil.).

Kovový „odpad“

V domácich médiách sa tiež hovorí o tom, že vláda plánuje zákon o znárodnení nákupu recyklovateľného kovu, čím chce obmedziť jeho krádeže a nelegálne obchodovanie. V Maďarsku sa podobne ako v iných krajinách strednej a východnej Európy rozmohli krádeže elektrických káblov a kovových častí infraštruktúry, ktoré sa následne súkromným firmám predáva ako kovový odpad.

Poslanec strany Fidesz János Pócs uviedol, že výkupné miesta by sa mali napojiť na informačnú sieť daňových a colných úradov a polície.

Odkiaľ?

Odkúpenie majetku súkromných firiem by sa mohlo ukázať ako nákladná záležitosť v čase, keď Maďarsko bojuje o zníženie svojho deficitu  snaží sa obnoviť rokovania s Medzinárodným menovým fondom a EÚ o úverovom programe.

Maďarský Inštitút pre výskum hospodárstva (GKI) sa ale domnieva, že maďarská vláda deklarovala, že nemieni meniť svoju hospodársku politiku, preto k dohode s MMF a EÚ o úverovom programe nedôjde. Následkom toho nebude možné obnoviť ani dôveru investorov, ktorá by bola potrebná k naštartovaniu hospodárskeho rastu a k potrebným investíciám.

GKI v pondelok zverejnenej analýze predpovedal pre zvyšok roka pokračovanie recesie maďarskej ekonomiky – pre tento rok očakáva pokles HDP o 1,5 %. Podľa GKI tohtoročný a najmä budúcoročný cieľ deficitu bude možné udržať iba v prípade nových korekcií.

(EurActiv/TASR)

REKLAMA

REKLAMA