Oettinger: Energetické ciele do roku 2020 budú stáť bilión eur

Ak chce Európa splniť ciele stratégie týkajúce sa energetiky do roku 2020, bude na to potrebovať bilión eur.

Elektricke vedenie hmla
Zdroj: Flickr; autor: éric

„Energetická výzva je jedným z najväčších testov, ktorým čelí Európa. Bude trvať roky a dekády, kým sa náš energetický systém presmeruje na udržateľnejší a bezpečnejší kurz,“ píše sa v skorom návrhu európskej stratégie pre energetiku do roku 2020. Komisár Günther Oettinger by ju mal zverejniť v priebehu novembra.

Stratégia by mala načrtnúť, ako by Európa mohla dosiahnuť dva ciele – znížiť emisie skleníkových plynov a zabrániť energetickým krízam, podobným tej plynovej v januári 2009. To si bude vyžadovať masívne zatepľovanie budov, modernizáciu distribučných sieť a pevné politické stanovisko pri vyjednávaní dodávok energií a nové sily na presadenie infraštruktúrnych projektov.

„Investície potrebné na splnenie energetických a klimatických cieľov do roku 2020 sú odhadované na bilión eur,“ informuje agentúra Reuters, ktorá získala koncept stratégie. „Rastúce investičné potreby budú mať vplyv na ceny energií.“

Niektoré časti stratégie znepokojili environmentalistov. „Ak Oettinger vyšle správu, že by sme mali zmiesť ochranu občanov, aby sa uvoľnila cesta pre infraštruktúru, odpoveďou bude verejný nepokoj,“ uviedol europoslanec Claude Turmes zo skupiny Zelených v EP.

Energetická efektívnosť

Napriek snahám o zníženie spotreby, podľa predpokladov, by dopyt po plyne a eletrine mal stúpnuť. Výroba energie by sa mala do roku 2030 zvýšiť o 23 % na 4073 teravatt-hodín. Vyplýva to z Oettingerovho konceptu Priorít energetickej infraštruktúry, ktorú by mal zverejniť 17. novembra.

„Približne 50 tisíc kilometrov elektrického prenosového vedenia bude treba vybudovať alebo modernizovať odteraz až do roku 2020,“ uvádza sa v návrhu plánu, ktorý tiež získala agentúra Reuters.

Účty sa elektrinu budú rásť vplyvom obrovských investícií do obnoviteľných zdrojov energie, či už ide o veterné turbíny na pobreží Severného mora alebo solárne panely v Stredomorí. Zmierniť by ich však mala očakávaná energetická efektívnosť. „Domácnosť by mohla ročne ušetriť v priemere tisíc eur,“ píše sa v energetickej stratégii do roku 2020.

Návrhu diskusného príspevku EÚ o energetickej efektívnosti, ktorý tiež získala Reuters poukazuje aj na nižšie účty za ropu a plyn vplyvom hospodárskej recesie. „Na európskej úrovni, ročne putuje približne 350 miliárd eur  do krajín bohatých na ropu a plyn,“ uvádza dokument.

Napriek silným hospodárskym argumentom v prospech energetickej efektívnosti, k zlepšeniu nedochádza. Podľa diskusného príspevku EÚ dokáže do roku 2020 znížiť spotrebu len o 10 % a nie o 20 %, ako si stanovila.

Podľa europoslanca Turmes plánu chýbajú konkrétne opatrenia, aby došlo k skutočnej zmene. „Oettinger odmieta položiť na stôl európskych lídrov čokoľvek zásadné,“ vysvetlil.

V neposlednom rade stratégia sa nedotýka povinných cieľov v oblasti energetickej efektívnosti. Tie presadzujú environmentalisti a stavbári naprieč celou Európou.

„Je znepokojujúce, že predstavitelia Komisie stále verejne tvrdia, že dopyt po energii bude rásť,“ tvrdí aktivistka Erica Hopová zo siete Climate Action Network Europe. „Prichádzame o potenciálne pozitívne výsledky, ktoré by sme mohli dosiahnuť cez efektívnosť a šetrenie energiou.“

Európska konfederácia stavbárov (EBC) tvrdí, že vďaka tlaku na zvyšovanie energetickej efektívnosti by mohlo vzniknúť obrovské množstvo pracovných miest, najmä v malých a stredných podnikoch. „Právne záväzné ciele týkajúce sa renovácie sú tou najlepšou cestou, no ak nie, stále by sme mali mať aspoň indikatívne ciele,“ vyhlásil generálny tajomník EBC Riccardo Viaggi.

(EurActiv/Reuters)

REKLAMA

REKLAMA