Plány EÚ o dekarbonizácii do roku 2050 sa rúcajú

Podľa štúdie Európskej komisie sa energetickému sektoru v Únii nepodarí dostatočne znížiť emisie do roku 2050, ak sa bude len pokračovať v doterajších politikách. Popri cieli pre obmedzenie emisií do roku 2030, apeluje osmička ministrov krajín EÚ aj na zvýšenie podielu OZE.

Deravý múr (dan, freedigitalphotos.net)
http://euractiv.sk

Podľa záverov viacerých vedcov i politických záväzkov, ktoré prijali lídri Európskej únie, musí Európa značne posilniť úspory energie a tiež zvýšiť podiel bezemisnej výroby elektriny, ak chce do roku 2050 znížiť emisie CO2 v porovnaní s rokom 1990 o 80 – 95 % a vyhnúť sa katastrofickým dôsledkom klimatickej zmeny.

Podľa aktualizovanej analýzy, ktorú Komisia zverejnila koncom minulého roka, sa však do polovice storočia podarí emisie znížiť len približne o 44 %. Vychádza pritom z existujúcich schém na znižovanie emisií oxidu uhličitého a po roku 2020 nepredpokladá žiadne nové politiky v oblasti energetiky a klímy. Niektorí to považujú za dôkaz o potrebe stanoviť nové ciele pre podiel obnoviteľných zdrojov energie do roku 2030.

„V očakávaní, že sektor elektriny EÚ bude do roku 2050 stále ročne vypúšťať takmer 400 miliónov ton CO2 a EÚ bude v ešte horšej situácii pokiaľ ide o energetickú bezpečnosť, je ambiciózny klimatický a energetický rámec do roku 2030, s cieľmi pre obnoviteľnú energiu a redukciu skleníkových plynov, ešte viac kritický než kedykoľvek predtým,“ zdôraznil Justin Wilkes z Európskej asociácie pre veternú energiu (EWEA).

O dva týždne by mala Európska komisia predstaviť oficiálny návrh politického rámca do roku 2030, pričom ako najschodnejšia cesta sa v súčasnosti javí stanovenie jediného cieľa pre obmedzenie emisií o 40 % oproti úrovni v roku 1990. Vzhľadom na zásadnú ekonomickú zmenu vo väčšine členských krajín Únie od začiatku 90. rokov sa očakáva podpora pre prijatie tohto cieľa.

Osmička ministrov žiada cieľ pre OZE

Podporovatelia zelenej energie sa však nevzdávajú. Nádej im dodal aj list ôsmich ministrov členských krajín EÚ z 23. decembra 2013 adresovaný komisárke pre klímu Connie Hedegaard a komisárovi pre energetiku Günther Oettingerovi.

„Musíme ponúknuť robustný, dlhodobý rámec podporujúci obnoviteľné zdroje energie, bez ohľadu na rôzne pohľady na prevádzkové modality,“ uviedli ministri. „Cieľ pre obnoviteľnú energiu posilní európsku konkurencieschopnosť a povedie k väčšiemu počtu pracovných miest a k rastu“ a taktiež prinesie investorom istotu, ktorú potrebujú pre nákladovo efektívne investovanie, uviedli. 

Osem krajín (Belgicko, Dánsko, Francúzsko, NemeckoÍrsko, Portugalsko, Rakúsko, Taliansko) ale neznamená kvalifikovanú väčšinu, ktorá sa vyžaduje v Rade ministrov. Proti je napríklad Británia, Poľsko a väčšina štátov strednej a východnej Európy.  

Komisárka Hedegaard cieľ pre OZE nepriamo podporila, vo svojom príspevku zo 6. januára, v ktorom nalieha prijať „odvážne klimatické opatrenia“, ktoré sú v „hospodárskom záujme Európy“.

Platíme za dovoz energie a platiť budeme

„Vezmite si ako príklad náš účet za energie. Dovoz fosílnych palív roky negatívne zaťažuje európsku obchodnú bilanciu. Len v roku 2012 dosiahol dovoz ropy, uhlia a plynu do Európy sumu €545,9 miliárd, číslo rovnajúce sa kombinovanému HDP Fínska, Maďarska, Portugalska a Slovenska,“ uviedla Connie Hedegaard. „Nebolo by múdre – a tiež ekonomickejšie – znížiť tieto druhy účtov úsporou a výrobou energie tu v Európe?“

Podľa Komisie by sa v roku 2050 pri scenári business as usual tri zdroje – zemný plyn, vietor a jadrová energia – podieľali každý približne štvrtinou na dodávkach energie v Európe.

Väčší význam však podľa štúdie získa aj energetická efektívnosť. Očakáva sa totiž pokles celkovej spotreby energie asi o 8 %.

Pokiaľ ide o projekcie cien palív  v dlhodobom horizonte, v štúdii sa zohľadňuje vplyv boomu bridlicového plynu a preskúmania nekonvenčných zdrojov plynu. Po roku 2035 sa predpokladá, že „obmedzená dostupnosť pôvodných zdrojov fosílnych palív (z dôvodu vyčerpania domácich zdrojov) a tiež obmedzený dovoz dodatočnej biomasy povedie k tomu, že celkový čistý dovoz energie opäť vzrastie“.

Pozície

„Stanovisko ministrov je závanom čerstvého vzduchu, ktorý by mal debatou EÚ o klíme a energetike pohnúť správnym smerom. Ich trvanie na cieli pre obnoviteľnú energiu rovnako ako pre obmedzenie emisií je kľúčom pre zaistenie, že vybudujeme  trvalý energetický systém a odpútame sa od dovozu špinavých fosílnych palív,“ uviedol Frederic Thoma z organizácie Greenpeace.

„Pri sledovaní predpovede o vplyvoch politík energetickej efektívnosti pre roky 2020 aj 2030 je jasné, že potenciál energetickej účinnosti zostáva nevyčerpaný. Je to dôsledok faktu, že scenár predvída pretrvávajúcu nízku ambíciu v energetickej efektívnosti a podcenenie masívnych pozitívnych efektov, ktoré by mohol vysoký záväzný cieľ EÚ priniesť pre scenáre spotreby energie,“ uviedla Monica Frassoni z Európskej aliancie za šetrenie energiou (EU-ASE).

Ďalšie kroky

  • 22. január 2014: Európska komisia predstaví návrh klimaticko-energetického rámca do roku 2030
  • 2020: termín pre naplnenie cieľov 20-20-20

REKLAMA

REKLAMA