Poľsko žaluje EÚ za reformu trhu s uhlíkom

Pravdepodobnosť úspechu je malá. Poľsko však môže od členských štátov získať ďalšie ústupky.

Poľsko - Varšava
Shutterstock

Poľsko žaluje na Európskom súdnom dvore reformu európskeho trhu s emisiami (ETS), ktorý je vnímaný ako kľúčový nástroj klimatickej politiky EÚ. Zvedenie tzv. trhovej stabilizačnej rezervy pred koncom aktuálneho obchodovacieho obdobia podľa poľskej vlády výrazne naruší trh a zneistí investorov.

Ak bude únia pokračovať v reforme ETS poruší tak podľa Varšavy viacero písaných ale aj nepísaných zásad EÚ. Zmenou pravidiel počas aktuálneho obchodovacieho obdobia (2013-2020) reforma údajne „oponuje záverom Rady z roku 2014 o právnej istote a legitímnych očakávaniach“.  

Zavedením riešení, ktoré vedú k „vyšším cieľom na znižovanie emisií, akým je EÚ viazaná medzinárodnými zmluvami“ únia údajne porušuje aj zásadu proporcionality. Poľská vláda preto žiada úplne zrušiť rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady týkajúce sa novej reformy trhu s uhlíkom.

Experti na ETS sa však domnievajú, že práve odsúhlasená reforma vnesie do systému potrebnú istotu. „Z pohľadu účastníka trhu predvídateľnosť ponuky vedie aj k väčšej predvídateľnosti cien, čím sa znižuje riziko investícií,“ vysvetlila pre Argus Media klimatická analytička mimovládnej organizácie Sandbag Alexandra Mirowicz. Poľská žaloba má podľa nej preto len malú šancu na úspech.

Znečisťovateľ (ne)platí

Európsky systém obchodovania s emisiami, ako znie oficiálny názov trhu s uhlíkom, zahŕňa viac ako 12 tisíc elektrární, priemyselných podnikov a leteckých spoločností, ktoré si musia za každú tonu CO2 kúpiť potrebné povolenky.

Keď únia pred desiatimi rokmi ETS oficiálne spustila mal byt jedným z hlavných nástrojov prechodu EÚ na nízkouhlíkové hospodárstvo. V dôsledku hospodárskej krízy sa však v systéme nahromadili státisíce nepotrebných kvót, ktoré stlačili cenu povoleniek na dnešných 8 eur za tonu CO2.

Keďže znečisťovateľom sa pri nízkych cenách oplatí skôr „špiniť“ než investovať do zelených technológií, Komisia sa tento problém rozhodla riešiť odstránením prebytočných povoleniek ale aj zásadnou reformou systému, ktorá zahŕňa aj tzv. trhovú stabilizačnú reformu. Tá má automaticky pridať alebo stiahnuť potrebné kvóty z trhu v prípade, že ich počet prekročí určitú hranicu.

Komisia pôvodne navrhovala zaviesť trhovú rezervu v roku 2021, teda po skončení aktuálneho obchodovacieho obdobia.  Európsky parlament ale aj členské štáty sa však napokon rozhodli zavedenie reformy posunúť na rok 2019.

Keď nie zrušenie aspoň ústupky

Práve skoršie zavedenie stabilizačnej rezervy sa nepozdáva novej poľskej vláde, ktorá už pred voľbami vyhlásila, že sa pokúsi ukončiť pôsobenie krajiny v ETS systéme. Poľsko totiž do značnej miery závisí na uhlí, ktoré je jedným z najviac znečisťujúcich zdrojov energie. Akékoľvek zvýšenie cien za tonu CO2 by preto mohlo mať výrazný vplyv na ich ekonomiku.

Účasť v systéme ETS je však pre každú krajinu EÚ povinná a odchod Poľska by musela podporiť zdĺhavá úprava európskych zmlúv. Nová konzervatívna vláda sa tak podľa expertov aspoň snaží zmierniť dôsledky reformy trhu s uhlíkom pre poľské hospodárstvo.

Podľa poľskej energetickej analytičky Alexandri Lis zo Sobieskeho inštitútu, ktorý má väzby na poľskú vládu, pravdepodobnosť, že žaloba, ktorú vláda podala na Európsky súdny dvor uspeje je veľmi malá.

„Existuje však šanca, že si Poľsko týmto spôsobom vydobyje určité výnimky a výsady,“ naznačila pre poľský EurActiv.

REKLAMA

REKLAMA