Prehľad: Čo obsahuje balík o bezpečnosti dodávok energie?

Európska komisia sa sústredila najmä na zabezpečenie dodávok zemného plynu. Na stole je solidarita, väčšia kontrola ale aj nové odporúčania.

Energetická kríza a solidarita
Energetická kríza a solidarita
Zdroj: Zorandim/Shutterstock

Bezpečnosť dodávok energie je jedným zo základných kameňov Energetickej únie, ktorú minulý rok predstavil slovenský podpredseda Komisie Maroš Šefčovič. Komisia preto včera zverejnila rozsiahlý balíček, ktorý má EÚ pomôcť zvládať energetické krízy a prípadné prerušenie dodávok energetických surovín.

„Po plynovej kríze z rokov 2006 a 2009, v dôsledku ktorej museli milióny ľudí znášať zimu, sme povedali: ‚Už nikdy viac.’ Stresové testy z roku 2014 však ukázali, že sme stále príliš zraniteľní, pokiaľ ide o výrazné narušenie dodávok plynu. A politické napätie na našich hraniciach je pre nás dôrazným pripomenutím, že tento problém sa nevyrieši sám od seba,“ povedal novinárom eurokomisár pre oblasť klímy a energetiky Miguel Arias Cañete.

Pomôcť má nové nariadenie o bezpečnosti dodávok plynu, ktoré posilňuje regionálny prístup k trhu s plynom a zavádza princíp solidarity. Členské krajiny budú rozdelené do regiónov, v rámci ktorých musia v prípade prerušenia dodávok plynu chrániť „zraniteľných spotrebiteľov“. Sem patria predovšetkým všetky domácnosti napojené na plynovodnú sústavu.

„V praxi to znamená, že členské štáty budú musieť dať prednosť zraniteľným spotrebiteľom v susedných krajinách pred domácimi nezraniteľnými spotrebiteľmi,“ vysvetlil Cañete.

Čítajte viac: S energetickými krízami má pomôcť solidarita

Medzi zraniteľných spotrebiteľov môžu členské krajiny zaradiť aj malé a stredné podniky a základné sociálne služby, ak nepredstavujú viac ako 20 % konečnej spotreby plynu.

Kontrola zmlúv

Bezpečnosť dodávok plynu ale aj iných energetických surovín chce Komisia zaručiť zvýšenou kontrolou dohôd s krajinami a spoločnosťami mimo EÚ. Nové právomoci v rámci rozhodnutia o medzivládnych dohodách v oblasti energetiky Komisii umožnia nahliadnuť do zmlúv, ktoré členské krajiny EÚ uzatvárajú, ešte pred ich podpisom.

„Znamená to, že žiadna krajina nebude môcť podpísať medzivládnu zmluvu, kým Komisia nevydá svoje stanovisko,“ povedal na tlačovej konferencii eurokomisár Cañete. Stanovisko, v ktorom Komisia zhodnotí súlad zmluvy s európskou legislatívnou, bude musieť vydať do 12 týždňov.

V súčasnosti sa Komisia k medzivládnym zmluvám môže dostať iba spätne. V praxi sa však ukázalo, že je veľmi ťažké už vyjednané zmluvy zmeniť. Do dohôd sa tak často dostali aj nevýhodné podmienky alebo časti, ktoré neboli v súlade s európskym právom.

„Ide o dôležitý a bezprecedentný krok na zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetkých,“ skonštatoval Cañete. „Rozhodnutia prijaté jedným členským štátom môžu negatívne ovplyvniť bezpečnosť dodávok v susedných krajinách,“ vysvetlil.

Komisia chce navyše kontrolovať aj zmluvy súkromných spoločností, čo v minulosti vyvolalo ostrú kritiku zo strany viacerých členských štátov. Plynárenské spoločnosti s viac ako 40 % podielom na trhu budú musieť Komisiu automaticky upozorniť na akýkoľvek kontrakt, ktorý podpíšu na viac ako jeden rok.

Opatrenie sa dotkne najmä firiem operujúcich na trhu s plynom v nových členských štátoch EÚ. V prípade Slovenska pôjde predovšetkým o zmluvy Slovenského plynárenského priemyslu.

Čítajte viac: Komisia zvýši dohľad nad komerčnými plynovými kontraktmi

Viac skvapalneného plynu pre EÚ

Komisia včera predstavila aj dve nové nezáväzné stratégie, ktoré by mali prispieť k zvýšeniu dovozu skvapalneného plynu (LNG) z tretích krajín a podporiť klimatické politiky EÚ.

V súčasnosti únia využíva LNG kapacity len na 20 %. Európska exekutíva dúfa, že sa podarí znížiť energetickú závislosť viacerých členských krajín strednej a juhovýchodnej Európy na plyne z Ruska práve novými LNG zdrojmi z Kanady, USA, Austrálie či Alžírska.

Najväčšou prekážkou, ktorú Komisia vníma, je nedostatočná prepojenosť LNG terminálov s „hlavnými plynovodnými temnami“ Európy. Ústredným bodom stratégie LNG je preto budovanie strategickej infraštruktúry medzi krajinami EÚ, ktoré by umožnilo priamy alebo sprostredkovaný prístup k novým zdrojom. Exekutíva chce zároveň povzbudiť cezhraničné využívanie podzemných zásobníkov zemného plynu.

Klimatická politika v úzadí

Zimný balíček je predovšetkým plynovým balíčkom, hoci sa okrajovo dotýka aj iných druhov energie. Ekologické organizácie a podporovatelia ambicióznych klimatických politík, ku ktorým sa únia zaviazala na konferencii OSN v Paríži, exekutíve vyčítajú práve priveľkú koncentráciu na zemný plyn.

Parížska zmluva jasne signalizuje ochotu svetových lídrov odkloniť sa od fosílnych palív a postupne prejsť na nízkouhlíkové svetové hospodárstvo.

Zemný plyn obsahuje veľké množstvo metánu, ktorý je oveľa silnejším skleníkovým plynom ako je oxid uhličitý. Štúdie navyše preukázali, že výroba elektrickej energie z plynu je ekologickejšia iba v porovnaní s výrobou elektriny z uhlia.

Eurokomisár Cañete novinárom potvrdil, že Komisia považuje plyn za „najčistejšie“ fosílne palivo, nevyhnutné na prechod k hospodárstvu, ktoré bude využívať najmä obnoviteľné zdroje energie (OZE).

„Aj keď splníme naše ambiciózne ciele v oblasti emisií skleníkových plynov, OZE a energetickej účinnosti, stále budeme potrebovať značné množstvo plynu,“ ktoré môže slúžiť ako „podpora ambicióznej sieti obnoviteľných zdrojov energie,“ povedal Cañete.

Komisia aj naďalej považuje za najlepšiu energiu tú, ktorú vôbec nespotrebujeme. Súčasťou balíčka je aj právne nezáväzná stratégia pre vykurovanie a chladenie, ktorá upozorňuje na potrebu spotrebovávať energie efektívnym spôsobom. Záväznejšie opatrenia týkajúce sa zvýšenia energetickej účinnosti by mali byť známe v priebehu roka.

Čítajte viac: Komisia predstavila stratégiu pre vykurovanie a chladenie

 

REKLAMA

REKLAMA