Rusko sa chce k bulharskej atómovej elektrárni prepracovať súdnou cestou

Rusko skúša novú taktiku pre urýchlenie výstavby bulharskej jadrovej elektrárne v Belene, ktorá by mala byť úplne odkázaná na ruskú technológiu.

Výstavba JE Belene, galéria Belene NPP
http://euractiv.sk

Ruská firma Atomstrojexport, pobočka štátnej korporácie Rosatom, si na súde nárokuje 58 miliónov eur od bulharskej Národnej elektrickej spoločnosti (NEK). Dôvodom majú byť podľa RIA Novosti prieťahy v platbách za práce na dvoch jadrových reaktoroch.

Atomstrojexport obviňuje Bulharsko z nerešpektovania podmienok kontraktu za práce, ktorí boli dokončené pred tým, ako sa v apríli pozastavila konštrukcia 1000 MW reaktoru. Médiá informovali, že ruská spoločnosť podala na Medzinárodnom arbitrážnom súde (ICC) v Paríži žalobu, pretože oneskorenia v platbách by mohli spôsobiť problémy s daňovými úradmi a domácimi veriteľmi.

Na otázku bulharského denníka Dnevnik, ktorý je partnerom EurActivu, predstavitelia NEK a bulharského ministerstva pre energetiku reagovali, že najprv musia vidieť oficiálnu správu o pohľadávke. Jeden z vládnych predstaviteľov sa však vyjadril, že ak sa Rusko naozaj domáha nároku na súde, Bulharsko urobí to isté a jeho nárok bude ešte vyšší.

Nehoda v japonskej jadrovej elektrárni zvýšila nátlak bulharských environmentalistov a lobingových skupín, aby krajina odstúpila od projektu, ktorý je ako uvádza Reuters podľa nich v oblasti vystavenej zemetraseniam a bude príliš drahý. Do prevádzky by sa v prípade pokračovania projektu mohla uviesť v rokoch 2013-2014.

Začiatkom júla Sofia oznámila, že pozastavuje práce na elektrárni Belene do septembra, čím predĺžila oneskorenie. Ako dôvod uviedla to, že chce prekontrolovať bezpečnostnostné opatrenia a vyjasniť podmienky ruského financovania projektu.

Bulharsko uzavrelo dohodu s Atomstrojexport ešte v roku 2006, ale projekt sa odkladal kvôli cenovým sporom s Moskvou a problémom s financovaním. Podľa ruskej strany bude výstavba elektrárne stáť 6,3 miliardy eur, zatiaľčo podľa Bulharska by nemala prekročiť 5 miliárd.

V roku 2010 Moskva navrhla predĺžiť pôžičku, aby projekt pokračoval. Sofia túto ponuku odmietla s tým, že sa sústredí na hľadanie strategického investora.

Brusel i Washington varovali Bulharsko, že projekt prehĺbi energetickú závislosť krajiny na Rusku, ktoré už kontroluje jedinú ropnú rafinériu a dodáva takmer 100 percent zemného plynu.

Pozadie

Jadrová energetika mala v Bulharsku pevné postavenie už od 80. rokov, kedy bola dokončená sovietska elektráreň Kozloduj. Pod tlakom EÚ počas prístupových rokovaní sa Bulharsko, podobne ako Slovensko v prípade Bohuníc, zaviazalo uzavrieť 4 zo 6 reaktorov, za čo tiež dostáva kompenzácie od EÚ.

Pred uzatvorením reaktoru 4 a 5 sa v Kozloduji vyrábalo 44 % elektriny v krajine a 20 % z nich šlo na export. To dávalo Bulharsku strategickú pozíciu v regióne. Projekt Belene sa preto stal za bývalej vlády socialistov prioritou.

Nový premiér Bojko Borisov však uviedol, že požiada Európsku komisiu o názor na tri veľké energetické projekty s ruskou účasťou, ktoré dohodli minulé vlády: plynovod Južný tok, ropovod Burgas-Alexandroupolis a jadrová elektráreň Belene.

REKLAMA

REKLAMA