S energetickými krízami má pomôcť solidarita

V prípade výpadku energetických dodávok budú musieť svojmu susedovi pomôcť okolité členské krajiny.

Energetická kríza a solidarita
Energetická kríza a solidarita
Zdroj: Zorandim/Shutterstock

Krajiny Európskej únie budú musieť v prípade núdze pomáhať svojim susedom so zásobovaním energetickými surovinami. Navrhuje to Komisia v novom energetickom balíčku, ktorý predstaví už na budúci týždeň.

Tento „princíp solidarity“ opísal pre EurActiv zdroj blízky EÚ ako „veľký posun“.  „Na to, aby sme predišli budúcim plynovým krízam, nám národné politiky nestačia,“ naznačil.

EÚ preto bude rozdelená do 9 regiónov pozostávajúcich zo susedných krajín, ktoré sú schopné v prípade núdze zdieľať zdroje. Jedinou výnimkou budú energetické ostrovy ako Malta alebo Cyprus.

Slovensko bude tvoriť energetický región spolu s Českou republikou, Nemeckom a Poľskom. Ďalšími oblasťami budú Írsko a Veľká Británia, Bulharsko spolu s Gréckom a Rumunskom, pobaltské krajiny a škandinávske krajiny.

Na to, aby bola nová stratégia úspešná je však nutné  krajiny vzájomne lepšie poprepájať novou infraštruktúrou. Aj keď Slovensko je na tom, čo sa týka prepojení so susedmi pomerne dobre, väčšina krajín EÚ nespĺňa ani požadovaných 10-15 %.

Napríklad Francúzsko, ktoré má byť v energetickom regióne spolu s Belgickom, Luxemburskom, Holandskom, Portugalskom a Španielskom, notoricky odmieta vystaviť svoj energetický trh, na ktorom dominuje jadrová energia,  konkurencii zo strany obnoviteľných zdrojov z Pyrenejského polostrova.

Návrh takmer úplne vypustil myšlienku spoločného nákupu plynu od veľkých dodávateľov ako je Gazprom, ktorú navrhovať Donald Tusk ešte ako poľský premiér.

Európsky zdroj EurActivu povedal, že krajiny budú môcť vytvoriť akúsi koalíciu ochotných členských štátov, ale iba ak budú rešpektovať pravidlá Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

LNG

Nový návrh by mal podporiť aj väčšie využívanie skvapalneného zemného plynu (LNG) v rámci únie. Dnes sa existujúca LNG infraštruktúra využíva len na 20 % svojej kapacity.

Komisia verí, že prostredníctvom LNG môže EÚ znížiť svoju závislosť na niektorých dodávateľoch. Väčšie využívanie plynu však spôsobuje vrásky ekologickým aktivistom, pretože údajne nie je v súlade so záväzkami globálnej klimatickej konferencie, ktorá sa koncom minulého roka konala v Paríži.

Svetoví lídri sa tam zaviazali obmedziť otepľovanie planéty a udržať ho pod 2 stupňami Celzia oproti hodnotám pred industriálnou revolúciou.

Hoci zemný plyn znečisťuje ovzdušie omnoho menej ako ropa či uhlie a často ho preto považujú za ideálny zdroj na prechod na ekologické hospodárstvo, stále je to fosílne palivo.

„Ak chce Komisia naozaj splniť, to čo v Paríži sľúbila, musí zaviesť jasné opatrenia na znižovanie dopytu a zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov,“ povedal pre EurActiv Brook Riley z Priateľov Zeme.

Analýza európskej exekutívy naznačuje, že dokonca aj mierne zvýšenie energetickej efektívnosti dokáže znížiť spotrebu plynu o takmer štvrtinu v priebehu nasledujúcich 15 rokoch.

REKLAMA

REKLAMA