Šefčovič bude podpredsedom Komisie pre energetickú úniu

Maroš Šefčovič počas vypočutia presvedčil oba výbory Európskeho parlamentu. Chce diverzifikovať dodávateľov energií, motivovať členské štáty k podpore energetickej účinnosti a znižovať energetickú chudobu.

Šefčovič hearing usmievajúci sa
Zdroj: Európsky parlament

Maroš Šefčovič včera (20. október)suverénne obhájil svoju kandidatúru na post podpredsedu Komisie pre energetickú úniu pred europoslancami výboru pre priemysel, vedu a energetiku a výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín.

V novej Junckerovej Komisii bude Šefčovič koordinovať prácu komisárov pre energetiku, klimatické zmeny či dopravu, aby sa zabránilo pretláčaniu vlastných cieľov jednotlivých generálnych riaditeľstiev Komisie a vytvoril sa horizontálny súlad naprieč legislatívou.

Šefčovič je medzi europoslancami obľúbený a vybudoval si dobré meno najmä počas svojho pôsobenia ako podpredseda Komisie pre medziinštitucionálne záležitosti, kde sa venoval aj rokovaniam o Rámcovej dohode, ktorá upravuje vzťahy medzi Komisiou, Parlamentom a Radou.

Maroš Šefčovič bol pôvodne nominovaný na post komisára pre dopravu a vesmír. Podpredsednícke kreslo a portfólio energetickej únie mu novozvolený predseda Komisie Juncker pridelil potom, čo odstúpila slovinská expremiérka Alenka Bratušek, ktorá nezvládla svoj híring pred Európskym parlamentom. Šefčovičovo portfólio dopravy prevezme nová slovinská kandidátka Violeta Bulc, ktorá je politickým nováčikom.

Šefčovičova energetická únia

Vo svojej úvodnej reči Šefčovič predstavil úlohy, ktorými ho v liste poveril budúci predseda Komisie Juncker a to v angličtine, slovenčine a francúzštine.

Na rozdiel od svojej slovinskej predchodkyne ponúkol konkrétnu víziu energetickej únie založenej na piatich pilieroch a jasné argumenty. Nová únia by mala zabezpečiť dodávky energie a solidaritu medzi členskými štátmi, integráciu energetických trhov, znížiť európsky dopytu po energii, dekarbonizovať energetický mix a mala by zvýšiť aj investície do vedy a výskumu.

Energetická únia by mala integrovať národné energetické trhy a slúžiť ako asertívnejší nástroj EÚ pri vyjednávaniach s tretími stranami. „Importujeme 53% potrebnej energie, čo nás ročne stojí 400 miliárd EUR. Vieme si vyrokovať ceny? Nie. Potrebujeme asertívnejšiu energetickú diplomaciu,“ zhodnotil Šefčovič.

Viacerí europoslanci sa obávali Šefčovičovho postoju k Rusku, pretože je nominantom vlády premiéra Róberta Fica, ktorý nie je zástancom tvrdých sankcií voči Rusku, a práve Moskva poskytla Šefčovičovi aj vysokoškolské vzdelanie.

Šefčovič však dal jasne najavo, svoj nesúhlas s politikou Ruska, ktoré využíva dodávky plynu ako nástroj svojej zahraničnej politiky. „Záťažové testy ukázali, že sme lepšie pripravení ako v roku 2009. Rezervným tokom môžeme pomôcť aj Ukrajine, pretože Rusko používa plyn ako politickú zbraň a to je neakceptovateľné. “

Diverzifikácia a budovanie energetickej infraštruktúry

Šefčovič plánuje zvyšovať bezpečnosť dodávok diverzifikáciou dodávateľov  a prepájaním energetických sietí členských štátov, aby sa odstránili energetické ostrovy a tzv. zúžené miesta.

Prioritu budú mať projekty uvedené v prílohe strategického dokumentu o bezpečnosti dodávok, ktorý vydala Európska komisia. Na severe chce Šefčovič prepojiť Fínsko a pobaltské štáty so zvyškom Európy, otázky Cypru a Malty, ktoré sú energetickými ostrovmi, chce Šefčovič riešiť podporou prieskumu ložisiek plynu v stredozemí a budovaním LNG terminálov.

Prioritné budú projekty, ktoré znížia európsku závislosť na Ruskom plyne a umožnia nám dovážať energie aj z Azerbajdžanu, Turkmenistanu a iných krajín. „Podporou projektu ako je Južný tok, by sme iba zvýšili závislosť od Ruska.  Mali by sme radšej podporiť projekt Južný koridor, ktorý nás prepojí s Kaspickým morom.“

Podpora obnoviteľných zdrojov energie

Obnoviteľné zdroje energie (OZE) vníma Šefčovič ako kľúčové v snahe zvýšiť bezpečnosť dodávok energie v Európe. „Slnko je naše, vietor je náš, európsky.“

EÚ je už teraz lídrom, čo sa týka nových technológií obnoviteľných zdrojov. Až 44% všetkých nových inštalácií OZE bolo v roku 2012 práve v EÚ. „Technologicky sme na špičke a to nikto nespochybňuje. Musíme však zvýšiť podiel OZE v energetickom mixe.“ Zároveň však potvrdil, že právo národných štátov rozhodovať o svojom mixe ostane zachované.

Cieľ 27%, ktorý Komisia stanovila v novom klimaticko-energetickom balíčku 2030, viacero poslancov považuje za nedostatočný. Šefčovič tento cieľ vníma skôr ako indikatívny a verí, že bude prekročený. Podľa záverov Komisie je však práve číslo 27 nákladovo najefektívnejšie.  

Zelená politika a priemysel sa podľa Šefčoviča majú doplňovať a nie navzájom vylučovať. „Naše podniky nesmú byť ohrozené podporou OZE a zelených technológií. „ Presadzovanie rovnakých environmentálnych pravidiel na medzinárodných fórach bude preto prioritou.

Zároveň chce Šefčovič zachovať systém ochrany európskeho priemyslu pred presunom výroby tzv. carbon leackage.  

V budúcnosti majú veľkú rolu zohrávať biopalivá druhej generácie, ktorých výskum bude Komisia aj naďalej podporovať, a jadrová energia. „ V scenároch ako sa dostať k bezuhlíkovej ekonomike v roku 2050 (80-90% zníženie emisií CO2),  3 z 5 scenárov ráta s jadrom ako nízkouhlíkovým zdrojom energie.“

Energetická účinnosť a ekodizajn

Jedným z ďalších dôležitých opatrení na zvýšenie energetickej bezpečnosti je znižovanie energetickej spotreby. Až 46% všetkej energie sa ročne minie na chladenie alebo vykurovanie budov. Preto Šefčovič podporuje zvyšovanie energetickej účinnosti, ktorá je v novom balíčku 2030 nastavená na 30%.  

Väčšina členských štátov však nie je naklonená myšlienke záväzného cieľa energetickej účinnosti. „Účinnosť bola vždy vnímaná ako niečo reštriktívne a regulačné. Musíme skôr vytvárať stimuly a členské štáty motivovať,“ reagoval Šefčovič.

Okrem zvyšovania energetickej účinnosti budov sa chce Šefčovič zamerať aj na ekodizajn spotrebičov. Podobné pokusy však už v minulosti boli kritizované, ako príliš byrokratické a neefektívne. „Pri správnom nastavení, dochádza v obrovskej úspore energií. Musíte nám však pomôcť odkomunikovať tieto opatrenia občanom.“

Medzinárodné rokovania o klimatických cieľoch

Šefčovič chce hrať dôležitú úlohu v presadzovaní pozície EÚ na rokovaniach o novej ambicióznej klimatickej dohode. „Pýtate sa, kto pôjde v mene EK rokovať na medzinárodné fóra? Ja pôjdem.“

Už tento týždeň sa rozhodne o podobe nového klimaticko-energetického balíčka, ktorý nastaví ciele do roku 2030. Tento rámec opatrení bude východiskovou pozíciou EÚ pri rokovaniach o medzinárodnej dohode v Lime a v roku 2015 v Paríži.

Dosiahnutie novej klimatickej dohody, ktorá nahradí Kjótsky protokol, vidí Šefčovič pozitívne. „Máme pozitívne signály z USA, kde prijali viacero legislatívnych opatrení týkajúcich sa elektrární. Čína testuje systém obchodovania s emisiami, aký funguje v Európe.“

Riešenie energetickej chudoby

Viacero europoslancov sa dotklo aj otázky sociálnych výziev, ktoré plynú zo stále zvyšujúcej sa ceny energií. Úroveň veľkoobchodných cien energií sa V Európe pohybuje na približne rovnakej úrovni ako v USA. Štruktúra cien pre domácnosti však nezodpovedá  nákladom na výrobu cien a čoraz viac občanov sa dostáva to tzv. energetickej chudoby.

Šefčovič navrhuje v prvom rade dokončiť vnútorný trh s energiou, ktorý by mal pomôcť stlačiť ceny nadol, a zároveň poskytnúť členským štátom pomoc pri hľadaní vhodných mechanizmov na podporu najzraniteľnejších osôb, či už sú to priame dotácie, horný limit cien, alebo zdroje z Európskeho sociálneho fondu.

Budúcnosť kandidáta

Šefčovič nebude mať problémy s potvrdením nominácie na post podpredsedu Komisie pre energetickú úniu. Je všeobecne obľúbený, má skúsenosti a podporu najväčších parlamentných frakcií.

Predseda výboru pre priemysel Buzek už na začiatku zasadnutia potvrdil, že Šefčovič má kreslo komisára isté: „Šefčovič sa už minulý týždeň kvalifikoval ako člen zboru komisárov. Sústreďme sa dnes preto iba na nové portfólio.“

Navyše sa zdá, že europoslanci sú už „unavení“ z kolotoča vypočutí, čo sa prejavilo aj na chabej účasti poslancov na híringu. Ani jednu zo 41 otázok nepoložil slovenský europoslanec.

REKLAMA

REKLAMA