Solárny priemysel má optimistické vyhliadky rastu

Solárny priemysel ja stavia do pozície kľúčového prispievateľa k dosiahnutiu cieľa vytvoriť 20% energetického mixu v Európe do roku 2020 z obnoviteľných zdrojov. Napriek pôsobivému rastu však celkový podiel solárnej energie ostáva obmedzený.

Pozadie:

Solárne technológie si získali širšiu podporu po ropnej kríze z rokov 1973/1974, ale v 80. rokoch ich popularita po návrate nízkych cien benzínu opäť upadla.

Momentálne však zažívajú renesanciu v súvislosti s obavami zo zmeny podnebia a energetickej bezpečnosti a dostávajú sa na popredné miesto politickej agendy.

EÚ, najmä Nemecko, má jeden z najväčších trhov solárnych produktov na svete. Je pravdepodobné, že tento trh bude naďalej rýchlo rásť, a to najmä potom, čo sa lídri EÚ na marcovom summite 2007 zaviazali k zvýšeniu podielu obnoviteľných zdrojov energie v celkovom energetickom mixe EÚ do roku 2020 na 20% (pozri Otvorí externý link v novom oknelinky EurActiv).

Otázky:

  • Fotovoltaické a solárne technológie

Technológie solárnej energie sa delia na dve široké kategórie: fotovoltické (angl. skratka PV – photovoltaic) technológie, teda napr. solárne panely, produkujúce elektrickú energiu, a solárne termálne technológie, ktoré bežne poskytujú vyhrievanie a chladenie, ako aj ohrev vody v domácnostiach.

Solárne termálne technológie sa môžu ukázať ako produktívnejšia technológia: sú lacnejšie a vyžadujú si menej slnečného svetla než fotovoltické technológie. Navyše sa zásoby kremíka, prírodnej suroviny, potrebnej na výrobu PV panelov, znižujú a alternatívna metóda ich výroby zatiaľ nie je známa.

  • Koľko solárnej energie v energetickom mixe?

EÚ sa zaviazala k 20% podielu obnoviteľných zdrojov energie v celkovom energetickom mixe – teda geotermálnej, vodnej, biomasovej a solárnej energie – do roku 2020. Koľko presne by v tomto percente malo byť tvorených solárnou energiou je predmetom diskusie. No všetky zdroje doposiaľ naznačujú, že pôjde o relatívne skromný príspevok.

Európska rada pre obnoviteľnú energiu (EREC) napr. predvída, že PV a solárne termálne technológie spoločne prispejú len o čosi málo viac než 1% do celkového energetického mixu do roku 2020. Pre porovnanie, EREC očakáva, že veterná a vodná energia prispejú v rozmedzí okolo 4-10% a biomasa by mala prispieť 12,5-14%.

  • Solárne termálne technológie na vzostupe

Solárny termálny priemysel v EÚ zažil počas posledných rokov dvojciferný nárast. Podľa Európskej federácie solárneho termálneho priemyslu (ESTIF) trh narástol v roku 2006 o 47%, pričom nemecký trh predstavoval takmer polovicu celkového predaja.

Napriek pôsobivým číslam Komisia poukazuje na to, že to „nesmie skrývať skutočnosť, že kvôli neskorej implementácii zo strany väčšiny európskych vlád sa ciele Bielej knihy (inštalovať do konca roku 2010 100 miliónov metrov štvorcových solárnych termálnych panelov) nepodarí splniť do uplynutia stanovených časových lehôt.“ Komisia odhaduje, že do roku 2010 dosiahne inštalovaná kapacita len jednu tretinu cieľa.

  • Budúca legislatíva

Pred koncom roku 2007 navrhne Komisia rámcovú smernicu o obnoviteľných zdrojoch energie, ktorá sa zameria na elektrickú energiu, vyhrievanie a palivá. Komisia pôvodne sľúbila predložiť samostatný návrh so špecifickými cieľmi pre obnoviteľné zdroje energie vo vyhrievaní a chladení, ale túto myšlienku opustila v prospech rámcovej úpravy, v ktorej si členské štáty stanovia špecifické sektorové ciele v oblasti ohrievania a chladenia (pozri Otvorí externý link v novom okneEurActiv, 24. máj 2007).

Pozície:

ESTIF ľutuje skutočnosť, že sa Komisia rozhodla nepredložiť samostatný návrh pre smernicu, týkajúcu sa obnoviteľných zdrojov energie vo vyhrievaní a chladení a vyhlásila: „Bez špecifických cieľov pre obnoviteľné vyhrievanie a chladenie budú investori, občania a politici naďalej prehliadať obrovský nevyužitý potenciál solárnych termálnych a iných technológií.“

Európska združenie fotovoltického priemyslu (EPIA) tvrdí, že „budúca rámcová smernica o obnoviteľnej energii by mala obsahovať povinné sektorovo špecifické ciele (pre elektrickú energiu, vyhrievanie a chladenie a dopravu) pre obnoviteľné zdroje energie na národnej úrovni a zabezpečiť, že členské štáty tieto ciele budú rešpektovať.“

Zuzana Voderadská zo spoločnosti SkRea na margo slabého rozšírenia fotovoltických článkov na Slovensku hovorí: „Slnečné kolektory na ohrev vody sú v súčasnosti na Slovensku populárnejšie, čo sa dá pripísať nižšej cene, ale aj nízkej informovanosti verejnosti o fotovoltických (FV) technológiách. Jedným z rozdielov je, že FV technológie vyrábajú elektrickú energiu, ktorú môže majiteľ predávať do elektrickej siete a teda aj zarábať, čo je s výrobou teplej vody náročnejšie. Trendy v EÚ jasne naznačujú vysoký potenciál FV technológií. Štáty, ktorým sa podarilo presadiť výraznejšiu podporu zo strany štátu sa na tomto trhu rýchlo etablovali a dnes zastávajú popredné priečky v rebríčkoch inštalovaných výkonov. Skúsenosti týchto krajín naznačujú nevyhnutnosť podpory zo strany štátu, či už vo forme rôznych podporných programov pre domácnosti, alebo úpravy legislatívy. Bez takejto podpory je rozvoj FV technológií výrazne diskriminovaný a nedokáže prezentovať a obhájiť svoje možnosti.“

Ďalšie kroky:

  • do decembra 2007: Komisia by mala zverejniť návrh rámcovej smernice o obnoviteľnej energii s ukazovateľmi, ktoré by mali pomôcť členským štátom pri stanovení cieľov.

REKLAMA

REKLAMA