Štátna pomoc: Nové pravidlá o skupinových výnimkách vraj prinesú zmätok

Revízia nariadenia o skupinových výnimkách by mala objasniť v akých prípadoch členské štáty nemusia notifikovať Komisiu o poskytnutí pomoci podnikom. Odborníci ale upozorňujú, že spôsobia „obrovský zmätok“, najmä pokiaľ ide o vplyv na pravidlá pomoci EÚ v energetike.

Veľké eurobankovky (FreeDigitalPhotos.net)
Autor: adamr, Zdroj: FreeDigitalPhotos.net

V máji Európska komisia zverejní novú podobu všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách (GBER), v rámci ktorého sa vymedzujú automaticky schválené kategórie opatrení štátnej pomoci na jednotnom trhu.

Na základe GBER členské štáty v období od konca augusta 2008 realizovali viac ako 2000 opatrení investičnej pomoci. Len v roku 2011 šlo o štátnu pomoc v hodnote 17,2 miliardy eur, čo predstavovalo takmer tretinu pomoci poskytovanej vládami rôznym firmám v EÚ.

Nariadenie pokrýva napríklad pomoc pre malé a stredné podniky, na výskum, vývoj a inovácie, zamestnávanie zdravotne postihnutých osôb, ale aj na ochranu životného prostredia – nákup ekologických dopravných prostriedkov, podpora úspor energie, obnoviteľných zdrojov energie (OZE) či vysokoúčinnej kombinovanej výroby tepla a elektriny (KVET). Ide skôr o podporu menších projektov.

Revízia GBER je ďalší krok generálneho riaditeľstva EK pre hospodársku súťaž v rámci celkovej modernizácie pravidiel pre poskytovanie štátnej pomoci v období 2014 – 2020.

Začiatkom apríla predstavila nový režim dotácií pre projekty v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky. Usmernenia menia predovšetkým pomoc pre veľké projekty OZE, rozvoja infraštruktúry, kapacitné mechanizmy alebo opatrenia energetickej efektívnosti. Zároveň umožňujú, aby členské štáty poskytli niektorým podnikom zľavy či výnimky z environmentálnych daní a tiež zľavu z poplatku na podporu OZE. (EurActiv, 10.4.2014)

Bruselský EurActiv získal návrh novej podoby nariadenia. Podľa právnikov by mohol článok 43 nového GBER zneprehľadniť situáciu v oblasti environmentálnych daní a vlády budú môcť podnikom poskytovať daňové prázdniny bez jasnej požiadavky zvyšovania efektívnosti.

Vyčistenie rozporov v texte

Niektorí environmentálni právnici si dokonca myslia, že v znení, na ktorom Komisia pracuje, by mohli energeticky náročné podniky nepriamo získať výnimku z environmentálnych ustanovení.

„Toto nariadenie, ktoré uniklo, by podkopalo stimuly daňovej úľavy navrhnutej na podporu rozvoja energeticky efektívneho priemyslu,“ uviedla Maria Kleis, z právnickej spoločnosti Client Earth. „Ponúka rovnaké zníženie daňovej záťaže, ale bez požiadavky na príjemcu, aby bol pri spotrebe energie efektívnejší,“

„Komisia by mala túto otázku z textu úplne vylúčiť,“ dodala.

Podľa očakávaní chce Komisia vyňať z obmedzení štátnej pomoci projekty OZE s kapacitou pod 125 MWe. V inom ustanovení textu ale ponúka rozporuplné usmernenie o tom, či sa má najprv uskutočniť verejná súťaž.

Výsledkom tak môže byť vyššia neistota investorov, ktorí si nebudú istí, akú interpretáciu nových pravidiel členské krajiny zvolia.

„Je to obrovský zmätok. Je ohromujúce ako protichodné sú niektoré vyjadrenia. A ak máte mätúci dokument, ktorý dáva priestor pre množstvo interpretácií, umožňuje tiež veľa medzier. V energetike, kde sa snažíme smerovať k viac udržateľnému odvetviu, je to veľmi nebezpečné,“ dodala Kleis.

Nariadenie neumožňuje, žiadne prechodné obdobie, čo by mohlo znamenať zvýšenie administratívnych nárokov pre firmy, najmä pokiaľ ide o schémy podpory malých zdrojov a pre nových hráčov na trhu.

Efektívnosť: Obmedzenie intenzity pomoci

Pokiaľ ide o energetickú efektívnosť, nariadenie povolí intenzitu pomoci na úrovni 30 – 50 % (dnes je to 60 – 80 %), hoci v predchádzajúcich verziách novely GBER sa hovorilo aj o úrovni 20 – 40 %. Nízkonákladové financovanie by sa však malo obmedziť na investície do zvyšovania efektívnosti budov, najmä na rozsiahle renovácie, nepodporí sa v iných sektoroch.

„V porovnaní s predchádzajúcim nariadením navrhuje DG pre hospodársku súťaž znížiť povolenú pomoc pre opatrenia energetickej efektívnosti na polovicu,“ uviedla Manon Dufour z environmentálneho think tanku E3G.

„Táto snaha obmedziť pomoc pre energetickú efektívnosť je bezdôvodná vzhľadom na všadeprítomné zlyhania, ktorými tento sektor trpí a jeho obrovské prínosy pokiaľ ide o palivovú chudobu, energetickú bezpečnosť, konkurencieschopnosť a pracovné miesta,“ dodala Dufour.

Randall Bowie, konzultant pre spoločnosť pôsobiacu v oblasti zvyšovania efektívnosti budov, nevidí výslednú podobu ustanovení GBER tak tragicky. Ak si členské štáty uvedomia možnosti nariadenia, nájdu podľa neho svetlé body.

„Hoci obmedzenie intenzity pomoci je sklamaním, väčšie a lepšie definované možnosti štátnej pomoci pre projekty renovácie budov značne pomôžu vyvážiť iné slabiny usmernení,“ poznamenal. Garancie úverov, fondy energetickej efektívnosti a ďalšie nástroje po novom podporia hlboké a komplexné renovácie budov, ktoré poskytujú oveľa väčší nárast energetickej hospodárnosti a úspor energie.

Infraštruktúra

Nariadenie sa má obohatiť o sekciu energetickej infraštruktúry, ktorá sa bude týkať výroby, prepravy, distribúcie a inteligentných sietí (nie skladovania energie). Zefektívni sa tým schvaľovanie štátnej pomoci pre projekty výstavby, modernizácie a bezpečnosti sietí.

Pokiaľ ide o systémy diaľkového vykurovania a chladenia, štáty nebudú musieť Komisiu notifikovať o poskytnutí pomoci na tieto projekty vo výške do 20 miliónov eur.

Výnimku z notifikácie budú mať aj úvery a garancie pre projekty efektívnosti do 10 miliónov eur.

Nové pravidlá GBER by mali platiť od 1. júla 2014.

EurActiv.sk je členom konzorcia Enterprise Europe Network Slovensko.

Sieť Enterprise Europe Network poskytuje služby malým a stredným podnikateľom, komplexné a ľahko dostupné poradenstvo a podporu v oblasti podnikania, inovácií a výskumu.

Združuje vyše 500 organizácií so 4000 skúsenými profesionálmi, ktorí poskytujú svoje služby vo viac ako 50 krajinách.

REKLAMA

REKLAMA