Štáty sú nejednotné v kontrole Bruselu pri energetických dohodách

Veľkým členským štátom sa nepáčili návrhy o väčšej role Európskej komisie pri ich bilaterálnych rokovaniach so zahraničnými energetickými koncernami ako Gazprom, ktorú pôvodne sami žiadali. Podporujú to skôr menšie štáty a Poľsko.

Energetické koridory, Zdroj: EK
http://euractiv.sk

Dnes (13.9.) popoludní by mal Európsky parlament hlasovať o zavedení mechanizmu výmeny informácií medzi členskými krajinami a Európskou komisiou pri dohodách s Ruskom. Spravodajca pre tento návrh Krišjānis Kariņš, lotyšský europoslanec klubu Európskej ľudovej strany, uviedol, že Parlament má jednotný názor.

Legislatívny návrh vzišiel z tzv. energetického summitu 4. februára 2011. Lídri krajín žiadali zlepšiť energetickú koordináciu a konzistentnosť vo vzťahoch EÚ s tretími krajinami. Rusko je hlavným dodávateľom zemného plynu do Európy.

Pri skúmaní pozícií jednotlivých poslaneckých frakcií Kariņš zistil, že poslanci chcú ísť ešte ďalej ako navrhla samotná Komisia. Členské štáty by podľa nich mali mať povinnosť začleniť EK do svojich rokovaní s Gazpromom.

Názory v rámci Rady EÚ, ktorá reprezentuje 27 štátov, sú však „úplne odlišné“.

„V Rade je celkom silná opozícia proti tejto legislatíve ako takej. Takže napriek tomu, že to bola Rada, ktorá toto opatrenie žiadala, keď ho skutočne uvideli, nepáčilo sa im,“ uviedol Kariņš.

Rada zmiernila predstavy

Kariņš priznal, že vzhľadom na postoj členských krajín, bol návrh upravený, tak aby získal podporu väčšiny štátov. Krajiny tak budú mať voľnosť v tom, či sa rozhodnú pre zachovanie mlčanlivosti svojich dohôd s tretími krajinami. Taktiež, aj v prípade, že dohody uzavrú komerčné subjekty v prípade, a nie vlády, nebudú mať štáty povinnosť predložiť ich obsah Komisii.

Europoslanec tiež uviedol, že Rada tiež chcela, aby Komisia bol na rokovaniach s tretími krajinami prítomná len v prípade, že ju daný členský štát sám pozve. Na otázku EurActivu, aby priblížil pozície jednotlivých krajín, Kariņš reagoval: „Jedinou väčšou krajinou, ktorá skutočne presadzovala túto legislatívu bolo Poľsko. Ostatné krajiny, ktoré ju podporovali, boli menšie krajiny.“

Spomedzi šestice najväčších členských štátov Únie sú traja hlavnými dovozcami plynu z Ruska – Nemecko, Francúzsko a Poľsko. Berlín a Rím majú s Gazpromom proilegované vzťahy, a teda aj najlepšie ceny. Naopak, krajiny, ktoré majú k Rusku geograficky i historicky bližšie, napr. Litva, platia za plyn dvojnásobok ako Nemecko.

Lepší deň pre spotrebiteľov

Bruselský EurActiv tiež zaujímalo, či legislatívny text žiada rozvoj multilaterálnych medzivládnych dohôd, ktoré by zahŕňali viacero členských krajín, príp. celú Úniu, zoči-voči napr. Gazpromu.

„Ukazuje to smer, ktorým táto legislatíva mieri. A samozrejme, deň, kedy by Komisia bola protistranou Gazpromu alebo akéhokoľvek veľkého poskytovateľa, by bol pre európskych spotrebiteľov lepším dňom,“ povedal Kariņš.

Hlavné politické frakcie podľa neho predkladaný text podporovali, ale socialisti a Zelení svojimi dodatkami chceli text ešte viac posilniť. Rizikom však bolo, že namiesto schválenia v prvom čítaním, by sa celý proces oveľa viac predlžoval. To by bolo podľa Kariņša kontraproduktívne, pretože EP by prechádzal „úplne rovnakými ťažkosťami“ v Rade aj v druhom čítaní.

Návrh, o ktorom budú dnes europoslanci hlasovať, obsahuje aj klauzulu o revízii v priebehu troch rokov. „Ak má Parlament taký jednotný názor, že táto legislatíva má byť silná, verím, že ho bude mať aj o tri roky. Myslím, že v tom čase, bude táto legislatíva, ktorý je odvážnym krokom v smere ku koherentnejšej energetickej politike EÚ, viac upevnená.“

REKLAMA

REKLAMA