Stredná Európa je z nemeckej obnoviteľnej energie nervózna

Odborníci na energetiku zo strednej Európy potvrdili obavy z nestability nemeckej prenosovej sústavy. V prípade potreby sa v Berlíne hovorí aj o čiastočnom znárodnení sústavy.

Elektrické vedenie, Európska komisia
http://euractiv.sk

Analytici predpokladajú, že solárne panely v Nemecku, ktoré ešte neboli pripojené do sústavy, by čoskoro mohli pokryť 18 % nemeckého dopytu po elektrine. Pre rok 2014 preto predpovedajú rekordne nízky objem v obchodovaní s dodávkami tejto komodity.

Nemecko ale potrebuje zmodernizovať svoj zastaraný systém prenosu elektriny, ktorá sa v súčasnosti prelieva pri ceste zo severu na juh cez sústavy tretích krajín, ako je Poľsko, Česká republika a tiež Slovensko.

Zástupkyňa generálneho riaditeľa pre energetiku na poľskom ministerstve hospodárstva Małgorzata Mika-Bryska sa na odbornom stretnutí bruselského think-tanku Bruegel sťažovala, že presmerovanie nemeckej elektriny spôsobuje „vážne problémy s našou bezpečnosťou dodávok“.

Uviedla, že zo strany Európskej komisie je potrebná väčšia aktivita pri výstavbe nemeckej sete „než len jedna veta v oznámení“ o vnútornom energetickom trhu. „Teraz potrebujeme rýchle riešenie, pretože minulý rok sme mali v našom regióne veľmi ťažkú zimu, boli sme veľmi blízko k výpadkom,“ dodala.

Ministerka pre ochranu spotrebiteľov Ilse Aigner dokonca vyzvala na čiastočné znárodnenie sústavy. Aignerovej žiadosť podporila aj jej strana CSU, ktorá je sesterskou stranou CDU kancelárky Angely Merkel.

Historická chyba

Týždenník Der Spiegel napísal: „Znamenalo by to nápravu toho, čo mnohí považujú, že historickú chybu.“ Nedávny predaj elektrických sústav veľkým energetickým firmám ako RWE, Vattenfall a E.On podľa nich znemožňuje vytvorenie národnej siete, ktorá je potrebná na implementáciu vládnej politiky Energiewende – prechodu od jadra na obnoviteľné zdroje (OZE).

Plány federálnej vlády vyžadujú, aby štyria prevádzkovatelia vybudovali 1550 km sietí vysokého napätia, vrátanie niekoľkých prenosových kanálov jednosmerného prúdu, a k pevninskej sústave pripojili tucty veterných fariem podmorskými káblami.

„Pred pätnástimi rokmi mali byť sústavy prioritným projektom a zatiaľ sme veľa pokroku nevideli,“ poznamenal Michal Křepelka, hlavný analytik pre trh s energiou v spoločnosti ČEZ. „Už dnes vidíme negatívne účinky a dokážem si predstaviť, čo sa stane v roku 2020, ak budeme pokračovať s rovnakou dynamikou.“

Ciele pre 2030

Európska komisia v súčasnosti pripravuje Zelenú knihu, ktorou chce v apríli otvoriť debatu o pálčivej otázke stanovenia nových klimaticko-energetických cieľov pre rok 2030. Politické možnosti následne zmapuje oznámenie, ktoré by mala vydať do konca tohto roka.

Mika-Bryska ale uviedla, že technológia OZE „nie je dostatočne vyspelá“ a v Poľsku je potreba viac stimulovať energiu z fosílnych palív. „Musíme urobiť paralelné kroky na výstavbu paralelného systému výroby elektriny, aby sa pomohlo prevádzkovaniu obnoviteľných zdrojov,“ povedala.

Péter Kaderják, riaditeľ Regionálneho centra pre výskum energetickej politiky z Maďarska, tvrdí, že pri presadzovaní dekarbonizačných plánov pretrváva rozdelenie medzi starými a novými členskými krajinami Únie.

Rozdielne pohľady

„Stále existuje neurčitosť v tom, či by agresívna dekarbonizácia mohla viesť k úniku uhlíka alebo zelenému rastu,“ uviedol. „Myslím si, že naši rozhodovatelia ešte nie sú celkom presvedčení o tom, že zelený rast je realitou a obávajú sa zvyšovania cien.“

Křepelka na záver stretnutia uviedol, že z dôvodu európskej politiky OZE  „sa USA na Európu pozerajú a hovoria: sú to šialenci“.

Avšak v rovnaký deň (15.1.) na konferencii WFES 2013 v Abu Dhabi hlavný klimatický vyjednávač USA Todd Stern  vyzval všetky krajiny, aby prehodnotili svoje skutočné záujmy.

„Fakt, že presúvanie k čistej energii môže byť krátkodobo nákladné, nemôže byť výhovorkou, aby sme nekonali,“ uviedol. Dodal, že cena za klimatické opatrenia sa časom vyplatí, najmä ak sa zarátajú externé náklady ako je znečistenie a zdravotné vplyvy.

Pozadie

Krajiny EÚ sa zaviazali znížiť do roku 2020 emisie CO2 o 20 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990. V rámci smernice o obnoviteľných zdrojoch (2009/28/ES) tiež prijali záväzný spoločný cieľ zvýšiť do roku 2020 podiel obnoviteľných zdrojov energie vo výške 20 %.

Na summite v októbri 2009 lídri členských krajín schválili dlhodobý cieľ znížiť emisie do roku 2050 o 80 - 95 %, čo je v súlade s odporúčaniami Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC).
REKLAMA

REKLAMA