Taliani zvažujú spoluprácu na Nord Streame 2

Kritici sa len snažia ochrániť svoje tranzitné poplatky, tvrdí šéf komunikácie projektu.

Plynovod s nápisom Russia
Zdroj: TASR

Talianska spoločnosť ENI zvažuje spoluprácu na plynovodnom projekte Nord Stream 2, o ktorom európski lídri diskutovali na poslednom decembrovom summite. Informáciu priniesla ruská agentúra TASS a bulharská tlačová agentúra Novinite.

Zmena pozície prichádza len niekoľko dní potom, čo taliansky premiér Matteo Renzi a ruský prezident Vladimír Putin telefonicky diskutovali o „pokračovaní spolupráce v záujme realizácie vzájomne prospešných projektov v oblasti energetiky“ a „možnom riešení konfliktu v Sýrii“.

Taliansko bolo koncom roka jednou z krajín, ktoré ostro vystúpili proti plánu rozšíriť plynovod Nord Stream, ktorý priváža ruský plyn priamo do Nemecka popod Baltské more.

Renzi dokonca označil počínanie nemeckých predstaviteľov za sebecké, keďže podobný projekt South Stream, do ktorého bolo Taliansko priamo zapojené, stroskotal najmä kvôli silnému tlaku zo strany Európskej komisie.

Vstane South Stream z mŕtvych?

South Stream mal privádzať ruský plyn popod Čierne more do Bulharska, Srbska, Maďarska, Rakúska a Talianska. Kvôli rozporu s tretím energetickým balíčkom EÚ Komisia začala voči projektu viacero právnych konaní, čo výrazne oddialilo jeho realizáciu.

Prezident Vladimír Putin napokon projekt zrušil v decembri 2014 a predstavil novú rusko-tureckú alternatívu, ktorá mala plyn do Európy dovážať južnejšou cestou. Zhoršujúce sa vzťahy medzi Ankarou a Moskvou, kvôli incidentu na turecko-sýrskych hraniciach, dávajú podľa viacerých pozorovateľov South Streamu nádej na oživenie.

V pondelok bulharské médiá citovali ruskú agentúru TASS, ktorá priniesla informáciu, že Moskva plánuje v priebehu niekoľkých týždňov v projekte pokračovať.

Plynovod zapadá aj do konceptu „balkánskeho plynárenského centra“ pri bulharskej Varne, ktoré dlhodobo presadzuje bulharský premiér Bojko Borisov.

Opozícia voči Nord Streamu silnie

Ukrajinská štátna spoločnosť Naftogaz minulý týždeň zaslala Európskej komisii oficiálnu sťažnosť voči projektu Nord Stream 2. Rozšírený plynovod je podľa monopolu „potenciálne v rozpore s regulačným rámcom Energetického spoločenstva“ a je nezlučiteľný s riadnym fungovaním trhu so zemným plynom, keďže „neposilňuje hospodársku súťaž,“ ale znižuje bezpečnosť dodávok pre viacerých členov spoločenstva.

Naftogaz sťažnosť podal v rámci mechanizmu na riešenie sporov Energetického spoločenstva. V prípade, že obvinenie z porušenia pravidiel smeruje k členskému štátu EÚ, sekretariát spoločenstva  automaticky sťažnosť zašle Európskej komisii.

Ku kritike sa neskôr pridal aj český minister priemyslu Jan Mládek, ktorý naznačil, že krajina rozšírenie plynovodu Nord Stream podporí, iba ak by boli dopady projektu „kompenzované dohodou, na základe ktorej by bola významná časť plynu i v budúcnosti  tranzitovaná cez Ukrajinu“.

Plynovodom, ktorý prechádza cez územie Ukrajiny, ruský Gazprom prepravuje približne 40 % všetkého plynu určeného európskym zákazníkom. Ukrajina, ktorá aj kvôli konfliktu  na východe krajiny čelí zlej hospodárskej situácii, by odstavením plynovodu prišla o približne 2 miliardy dolárov ročne na tranzitných poplatkoch.

Slovensko by naopak mohlo prísť o dôležité postavenie a približne 400 miliónov eur ročne. Vláda preto operuje aj s možnosťou podať voči projektu sťažnosť na Európsky súdny dvor. O ďalšom postupe však ešte nie je rozhodnuté, keďže exekutíva „čaká, akým spôsobom nemecký regulačný úrad uplatní európske právo“. Novinárom to nedávno naznačil premiér Robert Fico.  

Podľa šéfa komunikácie projektu Nord Stream 2, Ulricha Lisseka, je rozšírený plynovod pre Európu dobrou správou, keďže „prinesie európskemu vnútornému trhu s energiou potrebnú likviditu a podporí vytváranie nových prepojení medzi členskými štátmi.“

„Kritici sa často odvolávajú na európsku solidaritu, ale mnohí len bránia svoje vlastné záujmy, ktoré sú vo viacerých prípadoch nič viac než snaha ochrániť svoje tranzitné poplatky pred silou voľného trhu,“ povedal Lissek pre denník Washington Post.

REKLAMA

REKLAMA