Turkish Stream možno z európskych fondov

Ministri zahraničných vecí Grécka, Srbska, Macedónska, Maďarska a Turecka na včerajšom zasadnutí v Budapešti podporili rusko-turecký plynovod, ktorý predstavitelia Komisie považujú za „ekonomicky nevýhodný.“ Na financovanie výstavby na svojom území chcú využiť európske fondy.

Plyn, tlakomer (John Kasawa, Freedigitalphotos)
http://euractiv.sk

Piati ministri v deklarácii odobrili „vytvorenie komerčne životaschopnej alternatívnej trasy a diverzifikácie zdrojov prostredníctvom dovozu zemného plynu z Tureckej republiky cez územie krajín strednej a východnej Európy.“

Maďarský šéf diplomacie Peter Szijjártó na tlačovej konferencie potvrdil zámer zúčastnených krajín vytvoriť pracovnú skupinu, ktorá za zameria na všetky aspekty rozvoja plynovodnej infraštruktúry a medzištátnych prepojení.

Európska časť Turkish Streamu by mohla stáť približne 5 miliárd eur. Krajiny počítajú aj so zdrojmi z európskych fondov, ktoré majú priblížiť infraštruktúru strednej a východnej Európy k „úrovniam diverzifikácie zdrojov západnej Európy.“

„Projekt výrazne prispeje k celkovej energetickej bezpečnosti Európy a preto musí byť aj v spoločnom záujme EÚ,“ hovorí spoločná deklarácia ministrov zahraničných vecí.

„Región potrebuje dodávať energiu, ktorá vytvorí väčšiu konkurenciu. Skupina ale potrebuje pomoc Európskej únie a medzinárodné investície,“ doplnil macedónsky minister zahraničných vecí Nikola Poposki.

Nie southstreamizácii projektu

Srbský minister zahraničných vecí a bývalý premiér Ivica Dačić novinárom naznačil, že súlad výstavby a prevádzky plynovodu s európskym, tureckým a ruským právom musí byť zaručený už v prípravnej fáze projektu.

Dačić sa tak chce vyhnúť scenáru, ktorý postihol dlhopripravovaný projekt South Stream, ktorý ruská strana zrušila pre „obštrukcie“ Európskej komisie. Srbsko tak stratilo investície v hodnote približne 2 miliárd eur na výstavbu plynovodu s ročnou kapacitou 10 miliárd kubických metrov.

Turecký minister pre európske záležitosti Volkan Bozkir vyhlásil, že prípadné pochybnosti má vyvrátiť pripravovaná štúdia. 

Význam alternatívnych prepravných trás zdôraznil aj grécky šéf diplomacie Nikolaos Kotzias, ktorý dnes odletel do Moskvy, aby sa pripojil k rozhovorom premiéra Tsiprasa s ruským prezidentom Vladimírom Putinom.

Plynovod s kapacitou 63 miliárd kubických metrov plynu, ktorý povedie popod Čierne more cez Turecko až do Grécka by mal byť podľa odhadov Gazpromu dokončený najneskôr do roku 2016.

Turecký minister pre energetiku Tanez Yildiz v marci pre Reuters naznačil, že kvôli júnovým parlamentným voľbám a potrebným povoleniam bude dokončenie výstavby „pravdepodobne odložené až na rok 2017.“

Šéf ruského Gazpromu Alexej Miller EÚ v minulosti odkázal, že je na nej, ako plyn „dostane“ z turecko-gréckej hranice, kde by mal Turkish Stream ústiť. Počas nedávnej návštevy ruského prezidenta Putina v Maďarsku však jeho hostiteľ premiér Viktor Orbán navrhol, aby Rusko podporilo výstavbu plynovodu cez územie Grécka, Macedónska, Srbska a Maďarska.  

REKLAMA

REKLAMA