“Fantómoví europoslanci” terčom posmechu euroskeptikov

Britskí euroskeptici zosmiešňujú rozhodnutie EP udeliť pozorovateľský štatút 18 „poslancom“ z krajín, ktoré budú mať po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti viac europoslancov než ich bude v júni zvolených. Hoci nebudú mať hlasovacie právo, dostávať budú plný plat. Existuje však aj možnosť, že sa po neúspechu Lisabonskej zmluvy budú musieť vrátiť domov.

Eura na tanieri
Foto: waɪ.tiː / flickr

Pozadie

V jednom z posledných hlasovaní súčasného Európskeho parlamentu poslanci schválili spôsob, akým sa premostí rozdiel v počte europoslancov podľa zmluvy z Nice a podľa Lisabonskej zmluvy.

Kým Nice hovorí o 736 europoslancoch, Lisabonská zmluva predpokladá, že v EP zasadne až 754 poslancov do roku 2014 a 751 po roku 2014. Správa britského labouristu Richarda Corbetta preto priznáva 18 poslancom – ktorí by po prijatí Lisabonu mali sedieť v EP – štatút pozorovateľa.

Lisabonská zmluva ešte čaká na ukončenie ratifikačného procesu v Nemecku, Poľsku a Českej republike. Zároveň musia všetky členské štáty ratifikovať text záruk, ktoré získalo Írsko výmenou za usporiadanie druhého referenda. Toto sa udeje cestou ratifikácie prístupovej zmluvy Chorvátska alebo Islandu.

Najväčší záujem na tom, aby pozorovatelia zasadli do EP má Španielsko, ktoré má z celkového počtu 18 až 4 kreslá.

Podľa Lisabonu má viac poslancov aj Francúzsko, Švédsko, Rakúsko, Británia, Poľsko, Portugalsko, Holandsko, Bulharsko, Lotyšsko, Slovinsko a Malta.

Otázky

Podľa súčasnej dohody pojme nový Európsky parlament 18 poslancov so štatútom pozorovateľa bez hlasovacieho práva a prizná im plné postavenie hneď, ako Lisabonská zmluva vstúpi do platnosti.

O zmluve budú v októbri rozhodovať Írsku voliči. Prieskumy hovoria, že dokument má tentoraz reálnu šancu uspieť.

Takéto riešenie kritizuje líder britskej euroskeptickej Strany nezávislosti Nigel Farage. Narážal pri tom aj na nedávny škandál s výdavkami britských poslancov, ktorý otriasol Londýnom.   

„Vítajte vo virtuálnej politike. Toto musí byť politický škandál s výdavkami, ktorý ukončí všetky výdavkové škandály… Perfektný politik dnešnej elity, je ten, ktorý berie plat a vôbec nerobí“, dodal Farage.

Richard Corbett, jeden zo strojcov dohody, takéto riešenie obhajuje: „Všetko je tu transparentné a netreba okolo toho robiť rozruch“, povedal pre britský Daily Telegraph. „Môžu robiť všetku robotu okrem účasti sa na hlasovaní. Je to spôsob, ako uľahčiť prechod a robilo sa to aj predtým.“

Prax priznávania štatútu pozorovateľa nie je nová, bola použitá pred pristúpením nových členských krajín po podpise prístupných zmlúv. Plnými členmi EP sa pozorovatelia stali v deň pristúpenia. V minulosti sa táto prax osvedčila.

Denník Daily Telegraph napísal, že plat 18 europoslancov-pozorovateľov vyjde na viac ako 82 tisíc eur za rok plus náklady na asistentov a chod kancelárií vo výške takmer 239 tisíc eur „za to, že dva roky nebudú robiť žiadnu prácu“.

Je veľmi neisté, kedy a či vôbec dostanú pozorovatelia plný štatút. Prístupové rokovania Chorvátska sú blokované sporom so Slovinskom a podpis prístupových zmlúv je zatiaľ v nedohľadne. Island ale pravdepodobne podá prihlášku do EÚ v júli. Ak tak urobí, očakáva sa, že jeho prístupové rokovania nebudú trvať dlho.

  • Brown chce účty europoslancov

Denník Financial Times dnes priniesol správu, že britský premiér Gordon Brown bude žiadať od budúcich labouristických poslancov Európskeho parlamentu, aby zverejnili všetky svoje účty, ktoré predkladajú na preplatenie. Chce tak zčasti umlčať kritiku spojenú so škandálom o výdavkoch poslancov britského parlamentu. Všetci kandidáti za labouristov do EP musia súhlasiť s tým, že zverejnia všetky účty o výdavkoch, na základe ktorých dostávajú príspevky na chod kancelárie a zamestnávanie asistentov. Zverejniť by mali aj detaily a o svojich cestovných nákladoch.  

  • Pöttering : Nepomáhajte extrémistom

Odchádzajúci nemecký predseda Európskeho parlamentu z frakcie Európskej ľudovej strany a Európskych demokratov Hans-Gert Pöttering varoval v rozhovore pre španielsky denník El Mundo pred nízkou účasťou voličov vo eurovoľbách.

Tá by podľa neho mohla spôsobiť, že sa v novom Európskom parlamente stretne veľa zástupcov extrémistických strán, resp. strán, ktoré sú vzdialené od mainstreamu.

Pöttering tiež priznal, že na rokovaní EP by sa chcel vyhnúť prítomnosti politikov typu Jeana-Mariu Le Pena, ktorí nie sú ochotní odsúdiť holokaust. Do EP ale tiež smeruje napríklad holandská strana Gerta Wildersa, bojujúca proti islamizácii Európy alebo britská krajne pravicová Národná strana.

V susednej Českej republike vyvolala pobúrenie predvolebná reklama extrémistickej strany, ktorá v svojom spote volá po „konečnom riešení cigánskej otázky". Netreba tiež zabúdať na Hanza-Christiana Stracheho s rakúskou FPÖ, ktorá v kampani hovorí „nie Turecku a Izraelu v EÚ“, či na maďarský Jobbik.

REKLAMA

REKLAMA