Holanďania si zvolili proeurópske strany

Voľby v Holandsku zvíťazili liberáli doterajšieho premiéra Marka Rutteho. Voliči si vyberali najmä proeurópske strany.

Rutte vyhral voľby v Holandsku
Znovuzvolený holandský premiér Mark Rutte, Zdroj: TASR/AP Photo/Ermindo Armino

Víťazná liberálna strana VVD pri 96 % spočítaných hlasov získala 41 kresiel v 150-člennom parlamente. Najväčší rival Strana práce (PvdA) Diederika Samsona bude mať o dva mandáty menej.

„Ide o naše najväčšie víťazstvo v histórii a druhýkrát sme najväčšou stranou v Holandsku,“ povedal Rutte novinárom po tom, čo Samson telefonicky uznal porážku.

Rutte zatiaľ neprezradil, s ktorými stranami bude rokovať o vytvorení koalície. Počas predvolebnej kampane so Samsonom povolebnú spoluprácu odmietli.

Výsledky však ukazujú opak, najmä pre fragmentovanú politickú scénu krajiny. „VVD a PvdA by mohli vytvoriť vládu dvoch strán,“ uviedol pre EurActiv Andy Langenkamp politický analytik a expert na holandskú politiku. „Počas posledných televíznych diskusií Rutte a Samson vyzerali tak, že sú pripravení vládnuť spolu a vzájomne si dávali komplimenty,“ dodal.

„Nebudú mať väčšinu v senáte, ale to nemusí byť problémom. Obe strany by sa mohli spoľahnúť na ad hoc majoritu,“ dodal.

Ak by chceli mať pohodlnú väčšinu v Snemovni reprezentantov a zlepšiť pozíciu v senáte, mohli by si za koaličného partnera vybrať sociálno-liberálnu stranu D66. Podľa Langenkampa by však síce stále nemali väčšinu v senáte (35 zo 75 kresiel), ale koalíciu by tvorili strany, ktoré svoju pozíciu oproti roku 2010 posilnili. Takže vláda by v zásade odzrkadľovala priania voličov.

Samson včera zdôraznil, že Holandsko potrebuje čo najskôr stabilnú vládu. Langenkamp však pripustil, že vzhľadom na predvolebné vyhlásenia, zrejme nebude chcieť vstúpiť do koalície s Ruttem. „Ak budú koaličné rokovania príliš divoké, tak možno prijme post vicepremiéra a stane sa ministrom,“ myslí si analytik.

Porážka protieurópskych strán

Rutteho menšinová vláda sa opierala o podporu proti európskej, krajne pravicovej Strany Slobody (PVV) Geerta Wildersona. V apríli padla po tom, čo nepodporila škrty na zníženie rozpočtového deficitu. Po včerajších voľbách bude mať PVV v parlamente polovicu kresiel ako doteraz.

Ďalšia protieurópska Socialistická strana (SP) zrejme dosiahla rovnaký výsledok ako predtým. Líder Emile Roemer ešte pred tromo týždňami však viedol prieskumy verejnej mienky.

„Najdôležitejšie je, že holandské voľby ukázali proeurópsky trend. Voliči dali výraznú podpou centristickým stranám,“ skonštatoval Langenkamp.

„Akúkoľvek vládu Rutte vytvorí, Brusel a zvyšok EÚ budú spokojní. Je veľmi pravdepodobné, že si nová vláda vyberie oveľa proeurópskejšie smerovanie ako tá predchádzajúca,“ dodal.

Hoci v minulosti trvalo aj tri mesiace, kým v krajine vznikla vláda, podľa experta to neznamená, že Holandsko nedokáže prijímať rozhodnutia na úrovni EÚ.

„Samozrejme, že novej vláde sa to robí ľahšie, ale uplynulé dva roky ukázali, že koaličné strany sa dokážu dohodnúť na otázkach EÚ, takže v holandskom parlamente je v tejto oblasti istá flexibilita,“ uzavrel.

Pozadie

Holandsko včera (12. septembra) zažilo piate voľby za uplynulých desať rokov. Liberáli doterajšieho premiéra Marka Rutteho získali najviac kresiel v histórii strany – 41 zo 150.

Predchádzajúci koaličný partner strana CDA prišla o osem mandátov. Po voľbách v roku 2010 ich mala 21. Líder subjektu Sybrand van Haersma Buma sa teda zrejme rozhodne ostať v opozícii.
REKLAMA

REKLAMA