Holanďania vo voľbách vyjadria názor na riešenie krízy

Podľa posledného predvolebného prieskumu budú dnešné voľby najmä o súboji medzi liberálnou Stranou slobody a demokracie (VVD) premiéra Marka Rutteho a opozičnou Stranou práce (PvdA) Diederika Samsona.

Hádzanie vol. lístku do urny
Zdroj: TASR

O pol siedmej ráno sa v Holandsku otvorili volebné miestnosti a voliči si môžu vybrať spomedzi 21 strán. Prvýkrát predvolebnej kampani dominovali otázky spojené s politikami EÚ, ale tiež stav národnej ekonomiky a zdravotná starostlivosť.

Podľa posledného predvolebného prieskumu pôjde najmä o súboj strán VVD a PvdA. Deň pred voľbami však 27 % holandských voličov uviedlo, že sa stále nerozhodli. Možný je teda aj prekvapivý výsledok.

Obe spomínané strany by podľa predbežných odhadov mohli získať po 35 kresiel v 150-člennej dolnej komore parlamentu. Podľa odborníkov sa koalícii oboch strán zrejme nebude dať vyhnúť.

Lídri subjektov však tvrdia, že povolebná spolupráca nebude nutná. Iné strany však tvrdia, že už uzavreli dohodu. „Žiadnu dohodu sme neuzavreli, existujú aj iné možnosti, pri ktorých by sme nemuseli byť v jednom vládnom kabinete,“ vyhlásil Samson. Rutte tiež dohodu poprel.

Samson a Rutte však majú rovnaký postoj k viacerým otázkam od eura po medzinárodné záležitosti. Rozpory sa však týkajú imigrácie, sociálnej starostlivosti a pracovného trhu.

Počas televíznych diskusií Rutte okrem toho uviedol, že Grécko by už ďalšiu pomoc dostať nemalo. To je aj oficiálne stanovisko nemeckej vlády. Samson na druhej strane tvrdí, že na to, aby reformy v krajine fungovali, budú Atény potrebovať viac času a peňazí. Okrem toho má bližšie k socialistickému francúzskemu prezidentovi Francoisovi Hollandeovi a jeho iniciatívam na podporu hospodárskeho rastu a spotreby.

Holandsko je jednou z mála krajín EÚ, ktoré sú proti vstupu Rumunska a Bulharska do Schengenu. Opatrne sa stavia ak k prístupovým rokovaniam so Srbskom. Podľa expertov je jedno, aká vláda vznikne, v týchto otázkach ostane postoj krajiny nezmenený.

(EurActiv/Reuters)

Pozadie

Koaličná vláda premiéra Marka Rutteho padla v apríli na otázke rozpočtových škrtov. Krajina tento rok musí deficit znížiť o 1,6 % HDP, čo zrejme bude viesť k výraznému zníženiu výdavkov na zdravotnú starostlivosť a dôchodky. Ekonomika pritom od júla 2011 čelí recesii. Tohtoročný pokles by mal byť o 0,9 % HDP.

REKLAMA

REKLAMA