Slovenskí ministri vymeškali takmer polovicu rokovaní Rady EÚ

Slovenskí ministri skončili v hodnotení krajín V4 na poslednom mieste, do Bruselu chodia na pravidelné ministerské Rady najmenej.

Rada EU
Zdroj: Rada EU

Účasť slovenských ministrov na sektorových rokovaniach Rady EÚ je najhoršia v rámci krajín V4. Zhodnotila to štúdia, ktorú zverejnil český think-thank Evropské hodnoty.

Za viac ako desať rokov členstva v EÚ sa ministri z krajín Vyšehradskej štvorky zúčastnili v priemere 62 % rokovaní Rady. Najčastejšími účastníkmi rokovaní v Bruseli je Česko (69 % stretnutí). Jeden percentuálny bod nad priemerom V4 je Poľsko (63 %), tretie skončilo Maďarsko (60 %). Slovenskí ministri sa zúčastnili 56 % rokovaní.

„Najhoršie výsledky dosahuje Slovensko, ktoré v porovnaní s Českom stráca 13 percentuálnych bodov a s 56-percentnou účasťou ministrov je v rámci Vyšehradskej štvorky podpriemerné,“ tvrdia autori štúdie.

Štúdia tiež odhaľuje, že v rámci celého sledovaného obdobia účasť na Radách v rámci V4 postupne klesá. V Maďarsku je tento trend pozorovateľný od konca vlády Ferenca Gyurcsányho v roku 2009. Od nástupu Viktora Orbána je pokles ešte výraznejší.

Podľa štúdie je pokles ministerskej účasti pomalší v prípade Poľska. Od roku 2006 klesla účasť poľských ministrov na rokovaniach v Bruseli o 20 percentuálnych bodov. Slovensko dosiahlo najnižšie čísla počas Radičovej vlády.

Česko malo najnižšie účasti počas vlády Jířího Rusnoka. Kabinet Bohuslava Sobotku, menovaný začiatkom roku 2014, tento trend otočil. „Česko sa tak stalo prvým štátom V4, ktorý zreteľne posilňuje účasť svojich ministrov na zasadnutiach Rady,“ tvrdia autori štúdie.

Najčastejšie chodili do Bruselu za Dzurindu

Podľa prieskumu chodili slovenskí ministri najčastejšie do Bruselu počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Zúčastnili sa na 71 % všetkých rokovaní Rady. Po parlamentných voľbách v roku 2006 a nástupe vlády Roberta Fica sa účasť slovenských ministrov na rokovaniach výrazne prepadla (59 %), pričom ešte viac poklesla počas vlády Ivety Radičovej (45 %).

„V porovnaní s ostatnými slovenskými vládami dosiahol druhý Dzurindov kabinet najlepší výsledok v šiestich z desiatich sektorových Rád,“ tvrdí štúdia. Zvlášť vysokú účasť mali ministri Dzurindovej vlády na rokovaniach Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravotníctvo a spotrebiteľské záležitosti. Naopak ministri chodili najmenej na stretnutia Rady pre konkurencieschopnosť (v slovenských podmienkach ide v závisliosti od agendy konkrétnej Rady o ministerstvo hospodárstva a školstva).

V hodnotení prvej Ficovej vlády dosiahli najvyššie skóre účasti ministri, ktorý zastupovali Slovensko na rokovaniach Rady pre zahraničné veci (84 %) a Rady pre všeobecné záležitosti (80 %), čo sa týka Jána Kubiša a neskôr Miroslava Lajčáka, a ministri, ktorí zastupovali Slovensko na Radách pre dopravu, telekomunikácie a energetiku (80 %). Najmenej chodili na Radu pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravotníctvo a spotrebiteľské záležitosti (19 %) a Radu pre konkurencieschopnosť (22 %).

Aj keď účasť ministrov Radičovej kabinetu na rokovaniach v Bruseli bola v porovnaní s ostatnými slovenskými vládami najnižšia, stopercentnú dochádzku mali ministri na zasadnutiach Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci (Daniel Lipšic a Lucia Žitňanská). Najhoršiu účasť mali na rokovaniach Rady pre dopravu, telekomunikácie a energetiku (Ján Figeľ a Juraj Miškov).

Od roku 2012 chodia slovenskí ministri najčastejšie na stretnutia Rady pre zahraničné veci (72 %, M. Lajčák) a Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci (58 %, Robert Kaliňák alebo Tomáš Borec). Naopak najmenej sa zúčastňujú na Rade pre konkurencieschopnosť (18 %) a Rade pre všeobecné záležitosti (22 %, M. Lajčák).

Prítomnosť ministra má svoje výhody

Prítomnosť ministra na zasadnutí Rady má však pre štát nespochybniteľné výhody.

„Ministri členských štátov sú najvyššou váhovou kategóriou. Pokiaľ na zasadaní ministrov zastupuje členský štát stály predstaviteľ, môže byť najlepší zo všetkých, ale takýto hlas bude mať aj tak menšiu váhu ako hlas ministra,“ povedal pre EurActiv.cz vysokopostavený diplomat, ktorý sa pohybuje v blízkosti rokovaní ministrov.

Minister má spravidla na rokovania od svojej vlády silný politický mandát a preto môže ľahšie robiť ústupky a hľadať kompromisy. Navyše, prípadné zmeny v pozícii sa ministrovi obhajujú oveľa ľahšie ako úradníkovi, ktorý si to zvyčajne nemôže dovoliť.

Pozadie

Rada EÚ, spolu s Európskym parlamentom, rozhoduje o podobe európskej legislatívy. Pri zasadnutiach Rady je každý štát zastúpený jedným zástupcom na ministerskej úrovni splnomocneným prijímať rozhodnutia za svoju vládu. Relevantným ministrom je vždy člen vlády, do ktorého rezortu spadá konkrétna agenda. 

V praxi však často dochádza k tomu, že členské štáty sú zastúpené napríklad štátnym tajomníkom ministerstva alebo Stálym zástupcom krajiny v Bruseli. Štúdia think-thanku Evropské hodnoty sa zaoberá účasťou ministrov V4 na zasadnutiach Rady EÚ v dobe od vstupu do EÚ (1.5.2004) až do 10. februára 2015.
REKLAMA

REKLAMA