Fico: Neúčasti na eurovoľbách nerozumiem

Už som 20 rokov v politike, ale teraz mám po prvýkrát pocit, že politike nerozumiem. Hodnotenia politológov označil za „nezmysly“.

Fico Juncker (TASR)
Na snímke zľava luxemburský premiér Jean-Claude Juncker a premiér SR Robert Fico. (TASR/Tomáš Halász)

Lídri EP na neformálnej večeri hodnotili výsledky volieb do Európskeho parlamentu.

„Aj keď sa do EP dostali inak ako proeurópsky orientovaní europoslanci, 70 % europoslancov je orientovaných vo vzťahu k EU pozitívne. Európska rada si uvedomuje, že nemôže tých 30 %, ktorí majú na EÚ diametrálne odlišný názor, podceniť, inak sa ich počet o 5 rokov môže výrazne zvýšiť“, povedal premiér.

Pokiaľ ide o nízku slovenskú účasť v eurovoľbách na Slovensku, premiér hovorí, že rešpektuje rozhodnutie ľudí nevoliť. Dôvodom ale podľa vlastných slov nerozumie.

„Došiel okamih, kedy slovenskej politike nerozumiem. Absolvoval som mimoriadne intenzívnu volebnú kampaň, o ktorej sa žiadnemu predsedovi strany nesníva. Mali sme plné haly.“ Ako hovorí, mal pocit, že ľudia chápu, o čo v európskych voľbách ide.

„Nebudem sa zaoberať nezmyslami politológov a analytikov, ktoré som si prečítal v novinách. Do troch hodín všetko vedeli, hoci neviem, kde boli, keď bolo treba robiť kampaň.“

To treba poriadne zanalyzovať, dodáva Fico.

Pridal sa ku kritike RTVS, kde debaty o 14. hodine pozerali „len rodičia kandidátov, ak sú v dôchodkovom veku a majú na to čas“.

Vedenie Komisie a Európskej rady

Lídri EÚ hovorili na summite hlavne o postupe, akým by malo prísť k nominácii na predsedu Európskej komisie. Rokovaniami s Európskym parlamentom bol poverený stály predseda Európskej rady Herman van Rompuy.

Podľa premiéra sa budú tieto konzultácie viesť spoločne s konzultáciami o obsadení postu van Rompuyovho nástupcu.

„Tieto dve funkcie k sebe majú veľmi blízko“, vysvetlil, s tým, že Barroso a Van Rompuy dokázali spolupracovať, čo bolo na prospech všetkých.

Pokiaľ ide o šance Jean-Claude Junckera, podľa Fica neexistuje medzi lídrami Európskej ľudovej strany konsenzus. „Rešpektujeme, že EPP má viac kresiel. EPP sa ale k svojmu kandidátovi nehlási, nie je tam jednota“.

Za určitých podmienok podľa neho ale nemusí byť dodržaný princíp, že by predsedom EK mal byť kandidát víťaznej skupiny, ale môže to byť aj iná vhodná osoba.

Zdôraznil, že Slovensko nechce byť súčasťou blokovacej menšiny, ktorá by kandidátovi s potenciálom dosiahnuť väčšinu bránila stať sa predsedom EK. Skôr chce hovoriť s kandidátom o svojich témach, ktoré nás zaujímajú.

„Agenda Komisie musí byť sústredená na hospodársky rast a konkurencieschopnosť, pracovné miesta, klimatické zmeny a závislosť na dovoze energie.“

Juncker neistý

Podľa konferencie predsedov politických skupín v europarlamente by mal dostať šancu získať na svoju stranu väčšinu v Európskom parlamente. Myslia si to politické skupiny minimálne 561 novozvolených europoslancov, ktorí sa svojich funkcií ujmú 1. júla a budú nového predsedu potvrdzovať vo funkcii.

Potrebovať bude minimálne 376 hlasov. Európski ľudovci disponujú zatiaľ 213, socialisti 191 hlasmi.

Podporu Junkcerovi vyjadrila po včerajšom summite nemecká kancelárka Angela Merkelová, no zdôraznila, že je viazaná zmluvou a potrebou dohody Európskej rady.

Naopak, z ľudovcov je Juncker neprijateľný pre maďarského premiéra Orbána a švédskeho premiéra Fredrika Reinfeldta. 

Zhodujú sa v názore s britským premiérom Davidom Cameronom (nie je čeln EPP, ale Európskych konzeravatívcov a reformistov), ktorý varoval lídrov v EÚ, aby sa pri voľbe šéfa Európskej komisie nenechali "dotlačiť" k rozhodnutiu Európskym parlamentom.

Zo socialistického tábora lídrov vyjadril rakúsky kancelár Werner Fayman. Rakúsko a Luxembursko v EÚ zdieľajú záujmy v oblasti ochrany bankového tajomstva.

Britský premiér Junckera považuje za príliš náchylného podporovať prehlbovanie integrácie v EÚ. Juncker je jedným z architektov eurozóny. V televíznych predvolebných debatách povedal, že podporuje európsku minimálnu mzdu a európsku úpravu DPH.

Hoci sa priamo na večeri nemalo hovoriť o iných konkrétnych menách, bruselskí novinári hovia o fínskom premiérovi Jyrkim Katainenovi (EPP), Christne Lagardeovej (EPP) alebo o dánskej premiérke Helle Thorning-Schmidt (PES).

Len nie ekonomické sankcie

Témou včerajšej večere hláv štátov a vlád bola aj Ukrajina. Závery podľa premiéra zachovávajú „rozumný prístup k možným ekonomickým sankciám“. Ostávajú ako možnosť, no Fico momentálne nevidí dôvod.

Znenie záverov zodpovedá našim národným záujmom, myslí si. Tvrdé ekonomické sankcie by poškodili slovenskú ekonomiku, čo podopiera odhadom poklesu hospodárskeho rastu z 3,1 na 1 %.

Na margo otázky denníka Pravda o ukrajinskej požiadavke odpisu plynu, ktorý Rusko získalo na Kryme, premiér hovorí, že je mu to ťažko hodnotiť lebo „nás Ukrajina brutálnym spôsobom oklamala, nepomohli nám a špekulovala“.

Kradla plyn, ktorý išiel tranzitom na Slovensko a ďalej do Európy, hovorí.V našom záujme je dohoda medzi Gazpromom a ukrajinskými spoločnosťami, čo však nevieme ovplyvniť, povedal.

„Teraz v lete ťažko hovoriť o tom, že niekto niekoho vydiera plynom.“

REKLAMA

REKLAMA