EP zrejme schváli prísnejšiu kontrolu národných rozpočtov

Európsky parlament bude dnes hlasovať o nových pravidlách na posilnenie rozpočtovej disciplíny (tzv. two-pack). Podľa očakávaní by balík mal prejsť tesnou väčšinou.

Diskusia EP (TASR)
Diskusia v EP, Zdroj: TASR/AP Photo/Christian Lutz

Počas včerajšej rozpravy europoslanci nemali jednotný názor na návrhy, ktoré budú viesť k posilneniu právomocí Komisie pri kontrole národných rozpočtov krajín eurozóny a dohľade nad ich plánmi pre hospodársku politiku.

Balík dvoch legislatívnych aktov (two-pack) má doplniť už prijatý balík šiestich legislatívnych aktov (six-pack) ktorý vstúpil do platnosti 13. decembra 2011. Podľa návrhu, ktorý exekutíva predložila v novembri, bude mať právo administrovať krajiny, ktoré čerpajú medzinárodnú finančnú pomoc.

Kým časť poslancov tvrdí, že ide o nástroj na prekonanie krízy, druhí upozorňujú, že zachádza priďaleko a prekračuje európsku legislatívu. Hoci z rozpravy nie je jasné, kto finálny návrh podporí a kto bude hlasovať proti, líder skupiny Socialistov a demokratov (S&D) Hannes Swoboda v nedávnom rozhovore pre bruselský EurActiv uviedol, že očakáva, že bude prijatý.

„Myslím si, že pôjde o schválenie 55-percentnou väčšinou,“ odhadol Swoboda, pričom najväčšia podpora podľa jeho slov okrem členov S&D bude pochádzať od členov skupiny Európskej ľudovej strany (EĽS). V polovici mája návrh schválil tesnou väčšinou aj Výbor EP pre hospodárske a menové záležitosti.

Rozdiely v názoroch medzi skupinami sa týkajú najmä načasovania. Kým EĽS chce čo najrýchlejšie prijatie, socialisti chcú počkať na vývoj po gréckych voľbách 17. júna.

Monitorovanie rozpočtových plánov

Nariadenie, ktoré sa týka sprísnenia rozpočtového dohľadu, krajiny eurozóny zaviaže, aby návrhy svojich rozpočtov predložili Komisii vždy do 15. októbra. Okrem toho štáty budú musieť vzájomne, aj s exekutívou konzultovať všetky významné hospodárske a fiškálne reformy.

Druhé sa zameriava na krajiny vo finančných problémoch (už čerpajú pomoc) alebo im hrozia. Ak by návrh platil dnes, týkal by sa Grécka, Írska, Portugalska, Talianska a Španielska (na neoficiálnej báze systém už funguje).

Na základe rozhodnutia Európskej komisie by podliehali silnejšiemu dohľadu a mali by povinnosť prijímať opatrenia na riešenie zdrojov nestability. V prípade, že by nemali vlastné administratívne kapacity, Komisia by im poskytla technickú pomoc (na princípe súčasnej Pracovnej skupiny pre Grécko).

V doplnených návrhoch síce Komisia bude mať  viac kontroly nad štátmi, ale pod silnejším demokratickým dohľadom a žiadané rozpočtové škrty nebudú môcť byť na úkor rastu.

Výbor EP okrem toho navrhuje osobitný fond na splácanie dlhov, ktorý by zjednotil dlhy presahujúce 60 % HDP. Tie by sa potom splácali v nasledujúcich 25 rokoch. Získaný čas by vytvoril priestor pre uskutočnenie štrukturálnych reforiem. Komisia by zároveň mohla vytvoriť plán pre zavedenie spoločných európskych a projektových dlhopisov.

Pozície

"Na príklade Grécka, Španielska, Portugalska, Írska, či Talianska sme sa mohli poučiť, že zadlžovanie nie je cestou k prosperite. Napriek tomu dnes stále viac počúvame volania po ďalších verejných investíciách, po ďalších dlhoch. Je pravda, že verejné investície krátkodobo vytvoria nové pracovné miesta, ale za akú cenu? Za cenu nových daní, inflácie, trhových deformácií a ďalšieho zadlžovania," komentovala priebeh diskusie slovenská europoslankyňa Anna Záborská (EĽS, KDH).

Riešením podľa nej nie sú stratégie ako Európa 2020 ale posilenie globálnej konkurencieschopnosti. Prihovára sa za znižovanie rozpočtových deficitov a redukciu služieb štátu "len na tie naozaj nevyhnutné – zdravotníctvo, dôchodky, sociálna sieť, poriadok a efektívna spravodlivosť." "Namiesto dane z finančných transakcií zníženie daní, namiesto dotácií zníženie administratívnej záťaže podnikov a odstránenie bariér na trhu práce," zdôraznila Záborská.

REKLAMA

REKLAMA