Európsky semester: Otázniky visia najmä nad udržateľnosťou slovenského rozpočtu

Experti počas okrúhleho stola, ktorý zorganizovala Americká obchodná komora v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku diskutovali o prvom bruselskom hodnotení slovenského rozpočtového plánu. Najviac otáznikov visí nad jeho udržateľnosťou.

Hnusne pocasie v Bruseli
Zdroj: TASR

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek počas diskusie o tom, čo európsky semester 2014 znamená pre Slovensko, pripomenul, že európska kríza ukázala, ako významne sú ekonomiky prepojené, čo má následky nielen v dobrých časoch, ale aj v zlých.

„Spoločné problémy si vyžadujú aj spoločné riešenia a preto sa celoeurópska koordinácia stala nevyhnutná na to, aby Európa oživila ekonomiku a obstála v dynamicky sa meniacom svete,“ vysvetlil význam koordinácie hospodárskych politík počas európskeho semestra, kedy sa dohliada na plnenie dohodnutých pravidiel a transparentnosť vnútroštátnych hospodárskych politík.

Špecifické odporúčania Európskej komisie v tomto roku sa niesli najmä v duchu rozpočtovej disciplíny v súlade s prorastovými opatreniami. V prípade Slovenska sa týkali najmä oblasti fiškálnej konsolidácie, daňového systému, zamestnanosti, vzdelávania, energetiky a verejnej správy.

V polovici novembra Komisia zverejnila Ročný prieskum rastu, ktorým sa európsky semester každý rok spúšťa, výsledky skúmania ekonomických nerovnováh a historicky prvé hodnotenie rozpočtových návrhov predtým, ako budú schválené v národných parlamentoch. Pri Slovensku vyjadrila obavy najmä pokiaľ ide o jeho udržateľnosť v nasledujúcich dvoch rokoch.

Ako upresnil Vladimír Solanič, analytik z Generálneho riaditeľstva EK pre hospodárske a finančné záležitosti, politiky členských štátov sú suverénne a nezávislé, ale krajiny sú v EÚ prepojené a preto treba nasledovať istý jednotný smer, aby sa nedostali do takých problémov ako v rokoch 2009 – 2010. Komisia preto dúfa, že vlády jej pripomienky zapracujú.

Slovensko nebolo zaradené medzi krajiny, ktoré podrobia hĺbkovému preskúmaniu z hľadiska makroekonomických nerovnováh, hoci nezamestnanosť je vysoká, ale aj iné krajiny čelia problémom v tejto oblasti. Slovensko ešte podľa jeho slov vyčnieva z radu pri net international asset position, čiže si viac požičiava zo zahraničia. Ako ďalej vysvetlil financovanie, čo prichádza zvonku ide najmä do aktív, produktívnych investícií, ktoré sa potom zhodnotia skrz exporty v budúcnosti, takže v tom momentálne Komisia tiež nevidí až taký problém.

Poukázal tiež, že pokiaľ ide o dlhodobú udržateľnosť rozpočtu neboli doteraz prijaté takmer  žiadne dlhodobé kroky v tomto smere. V návrhu budúcoročného rozpočtu sa podľa jeho slov v Komisii pozerali najmä na schopnosť znížiť deficit pod 3 % tento rok, ktorý sa usiluje dosiahnuť od roku 2009.

Európska exekutíva očakáva, že naplniť by sa to malo podariť napriek tomu, že sa objavili korekcie v dôsledku nedostatkov pri čerpaní eurofondov. Deficit nad 3 % však očakávajú v roku 2014 a ešte vyšší v roku 2015. Treba preto podľa jeho slov viac štrukturálnych opatrení.

Skepsa sa týka aj zdravotníctva, odkiaľ podľa Solaniča neprichádzajú signály o opatreniach, ktoré by mali priniesť silné šetrenie. Rovnako pri plánovanej reforme verejnej správy, si Brusel ťažko tie  predstaviť, že plány budú viesť k takým úsporám ako očakáva vláda.

V návrhu rozpočtu si tiež všimli, že v pomere k HDP výdavky na vzdelávanie a samotné investície klesajú. To je v priamom rozpore, s tým, čo EK Slovensku odporúčala v júni, aby výdavky, ktoré majú potenciál zvýšiť hospodársky rast, boli minimálne zachované ak nie zvýšené. Zdôraznil tiež, že dochádza k zhoršeniu štrukturálneho salda.

Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko považuje rozpočtový cieľ na tento rok za reálny aj keď spôsob jeho dosiahnutia je postavený predovšetkým na úspore, nečerpaní eurofondov, čo znižuje potenciál ekonomiky, pretože eurofondy sú kľúčovým zdrojom pre rast ekonomiky. Targetovaný 2,8-percentný deficit v roku 2014 Rada tiež považuje za dosiahnuteľný za podmienky, že sa naplnia jednorazový príjmy naprojektované na budúci rok. Rovnako poukázal na rizika v oblasti zdravotníctva, ale aj samospráv a daní.

Pokiaľ ide o dlhodobú udržateľnosť, zhoršujú sa podľa jeho slov východiská. Pozitívne na ňu vplýva významná reforma verejnej správy, ale celkovo sa zhorší. Detailnú analýzu zverejnia v apríli.

Upozornil tiež, že pre rok 2014 sa očakáva nárast celkového dlhu, ktorý sa priblíži k 57 %, čo je predposledná hranica v zákone o rozpočtovej zodpovednosti a prekročenie tejto úrovne znamená povinnosť vlády predložiť návrh na vyrovnaný rozpočet, čo za týchto okolností považujú v Rade za extrémne ťažkú úlohu. „Dlh by podľa prognózy mal dosiahnuť 56,8 % a hocijaká korekcia, či už rastu HDP alebo metodická úprava môže spôsobiť prekročenie hranice,“ vysvetlil. Bolo by preto vhodné prijať ďalšie opatrenia, aby dlh nebol tak blízko úrovni 57 %.

Štefan Kišš z Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR potvrdil, že EK vo svojich odporúčaniach vystihuje problémy slovenskej ekonomiky. Viaceré opatrenia sa pritom neustále opakujú a prijaté opatrenia nestačia – ide najmä o fiškálnu konsolidáciu, boj s daňovými únikmi a dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

Potvrdil ambíciu dosiahnuť 3-percentný deficit v tomto roku a ďalej ho v ďalších rokoch znižovať. Zároveň dodal, že treba prijať ďalšie konsolidačné opatrenia na roky 2015 a 2016, ktoré však zatiaľ nepomenovali, ale majú za domácu úlohu ich do apríla vypracovať v rámci Programu stability.

Hlavný ekonóm Sberbank Vladimír Vaňo sa venoval prioritám európskeho semestra v slovenskom kontexte. V prvom rade ide o nápravu verejných financií spôsobom priateľským pre rast. Znamená to menší dôraz na škrty vo verejných výdavkoch, ktoré sú najmä vo veľkých ekonomikách vnímané ako protirastové opatrenia.

Ako však vysvetlil na Slovensku sa nemôžeme tváriť, že fiškálna politika, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle, dokáže zvrátiť problémy, ktoré ho zasiahli v roku 2009 alebo pomôžu k posilneniu ekonomického rastu budúci rok. Pri odporúčaniach by Komisia podľa jeho slov mala pamätať na to, že pre Slovensko je najväčším ťahúňom rastu úspešný konkurencieschopný súkromný sektor  a podnikateľské prostredie, ktoré pomáha pritiahnuť zahraničné investície.

Ďalšou prioritou európskeho semestra je podpora prostredia priaznivého pre malé a stredné firmy. Poukázal, že banky na Slovensku sú veľmi dobre kapitalizované a majú prebytok likvidity, no napriek tomu objem úverov firmám klesol. Ako ďalej vysvetlil súvisí to so slabou podnikateľskou dôverou vyplývajúcou zo stavu podnikateľského prostredia.

To úzko súvisí aj so snahou o riešenie vysokej nezamestnanosti, pretože trvalo udržateľným spôsobom dokáže tvoriť nové pracovné miesta len súkromný podnikateľský sektor.

Udržateľné ozdravenie verejných financií je podľa jeho slov ohrozené pre priveľa jednorazových opatrení. Zároveň zdôraznil, že sa naplnením 3-percentného cieľa sa nemožno uspokojovať, pretože je ohrozené naplnenie cieľa zo strednodobého hľadiska – mať vyrovnaný rozpočet. Dosiahnutie tohto cieľa je dôležité aj z pohľadu stabilizovania rastúceho dlhu, ktorý takmer dosiahol kritickú hranicu.

REKLAMA

REKLAMA