Komisia: Slovensko je na správnej ceste odstrániť nadmerný deficit

Európska komisia zverejnila špecifické odporúčania pre jednotlivé členské krajiny. V prípade Slovenska sa týkajú pokračovania fiškálneho úsilia, boja proti daňovým únikom a výberu DPH, verejných služieb zamestnanosti, nezamestnanosti mládeže, fungovania trhu s energiou, verejnej služby a justičného systému.

Komisia - Schumann, DeviantArt: Miso H.
Foto: www.mmisso.com

Členské štáty si na rok 2013 stanovili päť priorít – fiškálnu konsolidáciu priateľskú pre rast, obnovu normálneho úverovania do ekonomiky, podporu rastu a konkurencieschopnosti, boj proti nezamestnanosti a sociálnym dôsledkom krízy a modernizáciu verejnej správy.

Komisia dnes na základe analýzy pokroku pri reagovaní na minuloročné odporúčania a tohtoročných národných programov reforiemprogramov stability/konvergenčných programov vydala odporúčania pre jednotlivé krajiny. Vlády usmerňuje, ako majú podporiť svoj rastový potenciál, zvýšiť konkurencieschopnosť a tvorbu pracovných miest.

Ide o vyvrcholenie v poradí tretieho európskeho semestra koordinácie národných politík. Celkovo vydala odporúčania špecificky pre 24 štátov. Grécko, Írsko, Portugalsko a Cyprus boli posúdené osobitne vzhľadom na to, že čerpajú podmienenú medzinárodnú pomoc.

Samostatný súbor Komisia vydala aj pre eurozónu. Odporúča jej  prijať nevyhnutné rozhodnutia na zaistenie dobrého fungovania bloku s eurom a vzájomnú koordináciu a monitoring reforiem na oboch úrovniach – národnej i úrovni eurozóny. Zároveň má preskúmať dôvody, prečo je sila úverového toku smerom do malých a stredných podnikov rôzna a tiež dôsledky fragmentácie finančných trhov a nájsť riešenia.

Ďalej eurozóne odporúča pokračovať v ozdravovaní bankového sektora a zrýchliť kroky smerom k vytvoreniu bankovej únie. Sedemnásťčlenný blok má tiež vzájomne koordinovať a konzultovať pripravované významné hospodárske reformy. Snahou je zamedziť negatívnym dôsledkom, ktoré by mohli mať na iné štáty.

Komisia prijala rozhodnutia aj v rámci postupu pri nadmernom deficite. Doteraz mu podliehalo 20 členských štátov okrem Bulharska, Nemecka, Estónska, Luxemburska, Malty, Fínska a Švédska. Dnes navrhla, aby bol zastavený v prípade Talianska, Lotyšska, Maďarska, Litvy a Rumunska. Na druhej strane, otvoriť konanie sa má voči Malte. Ak odporúčania Komisie podporí Rada ministrov financií 21. júna, celkový počet štátov, ktoré mu budú podliehať klesne na 16.

V osobitnej pozícii sa ocitlo Belgicko. Komisia odporučila, aby Rada rozhodla, že Brusel neprijal žiadne účinné opatrenia, aby bolo voči nemu ukončené konanie pri nadmernom deficite. Belgicko tak zrejme dostane výzvu, aby prijalo nápravné kroky.

Podľa očakávaní Komisia tiež odporučila predĺžiť lehotu na nápravu nadmerného deficitu v šiestich krajinách EÚ – Francúzsku, Holandsku, Poľsku, Portugalsku, Slovinsku a Španielsku. Okrem Portugalska, ktoré je súčasťou programu finančnej záchrany, všetky spomenuté krajiny musia do 1. októbra tohto roka predložiť zoznam konkrétnych opatrení na znižovanie schodku.

Slovensko na správnej ceste

V prípade Slovenska sa odporúčania týkajú pokračovania fiškálneho úsilia, boja proti daňovým únikom a výberu DPH, verejných služieb zamestnanosti, nezamestnanosti mládeže, fungovania trhu s energiou, verejnej služby a justičného systému.

Komisia konštatuje, že krajina je na správnej ceste odstrániť nadmerný deficit. Vláda si stanovila cieľ znížiť tento rok schodok pod 3 % HDP. Slovensko pritom znížilo deficit zo 7,7 % HDP v roku 2010 na 4,3 % HDP.

Priemerné ročné úsilie v rokoch 2010 – 2013 predstavuje 1,4 %, čo je podľa dokumentu výrazne nad požadovanou úrovňou 1 %. Veľká časť úspor na výdavkoch sa tento rok očakáva od miestnych samospráv a ostatných organizačných jednotiek štátnej správy, na ktoré však ústredná vláda nemá priamy vplyv.

Dosiahnutie cieľa môže byť preto ohrozené, a to aj v dôsledku nadmerných výdavkov,  ktoré boli zaznamenané v minulosti. Program tiež potvrdzuje predchádzajúci strednodobý cieľ -0,5  do konca roku 2018. Slovensko má predchádzať škrtom výdavkov, ktoré podporujú rast, a zintenzívniť úsilie na zlepšenie efektívnosti verejných výdavkov.  

Komisia vidí priestor na získanie dodatočných zdrojov a to rozšírením daňového základu, obmedzením priestoru na porušovanie daňovej disciplíny a daňové úniky a využívaním daní menej škodlivých pre rast – napr. zdaňovanie majetku či environmentálne dane.

Pre úspech boja proti daňovým podvodom a únikom DPH je podľa nej nevyhnutné aj zlepšiť infraštruktúru informačných technológií, rozšíriť kompetencie a auditové kapacity orgánov.

Komisia tiež odporúča zintenzívniť úsilie riešiť vysokú nezamestnanosť mládeže napríklad prostredníctvom záruk pre mladých ľudí. Zároveň sa majú prijať opatrenia na zlepšenie schopnosti verejných služieb zamestnanosti poskytovať uchádzačom o zamestnanie individualizované služby a posilniť prepojenie medzi aktivačnými opatreniami a sociálnou pomocou.  

Aj v tento rok odporúča zintenzívniť úsilie o zlepšenie prístupu k vysoko kvalitnému a inkluzívnemu  predškolskému a školskému vzdelávaniu marginalizovaných komunít vrátane Rómov.

Slovensko sa má tiež zamerať na fungovanie trhu s energiou. Zlepšiť sa má transparentnosť mechanizmu stanovovania taríf a zvýšiť schopnosť regulačného orgánu zdôvodňovať svoje rozhodnutia. Posilniť sa má tiež vzájomné prepojenie so susednými krajinami.

Zmenou by mal okrem toho prejsť zákon o verejnej službe tak, aby sa posilnila jej nezávislosť. Zlepšiť by sa malo aj riadenie ľudských zdrojov vo verejnej správe. Slovensko by tiež malo realizovať opatrenia na zlepšenie efektívnosti justičného systému.

Pozície:

Minister financií SR Peter Kažimír (SMER-SD) pre TASR: „EK ocenila aj penzijnú reformu, zriadenie fiškálnej rady, zmeny vo vzdelávaní, aktívnych politikách trhu práce, ako aj zmeny v zdaňovaní dohôd a SZČO.“ Zároveň vyzdvihol, že makroekonomický scenár, ktorý tvorí základ rozpočtových prognóz, je podľa komisie realistický. „Aj vďaka zodpovednej fiškálnej politike sú investori ochotní kupovať slovenské dlhopisy za historicky najvýhodnejších podmienok pre Slovensko," doplnil Kažimír.

Poslanec NR SR Ivan Štefanec (SDKÚ-DS) v stanovisku uviedol, že slovenské dane a trh práce sú aj podľa zverejnených odporúčaní Európskej komisie prekážkami pre hospodársky rast Slovenska. "Aj keď odporúčania pre zlepšenie efektívnosti výberu DPH boli zvýraznené už pred rokom, dnes sa pri alarmujúcom stave opäť opakujú. Vláda namiesto zlepšenia výberu daní radikálne zvýšila priame dane a obmedzila tak ekonomickú aktivitu," vyhlásil podľa TASR podpredseda opozičnej SDKÚ-DS.

Zhoršená situácia na trhu práce má podľa neho pôvod v „nezmyselnom" zhoršení pracovného práva a neriešení situácie ľudí s nízkymi príjmami. „Aj odporúčania EK zdôrazňujú potrebu štrukturálnych zmien pre zníženie nezamestnanosti, udržateľné verejné financie a zlepšenie konkurencieschopnosti. Realita je taká, že nezamestnanosť na Slovensku medziročne výrazne vzrástla, vláda konsoliduje len krátkodobo a naša konkurencieschopnosť klesá," doplnil Štefanec s tým, že ak vládna politika nezohľadní príslušné odporúčania, zlý trend sa nezmení a životná úroveň na Slovensku bude naďalej klesať.

REKLAMA

REKLAMA