Euromýty už preberá aj Wikipédia

EK sa možno začne venovať etike informácií na internete. Impulzom je rastúce množstvo dezinformácií o EÚ a posledná zlá interpretácia eurokomisárových slov v britských médiách.

Wikipedia, Google
zdroj: http://www.flickr.com/photos/iimaj/3522104760/

Posledným príkladom nekorektného informovania bola správa, ktorá preletela britskou tlačou a sprostredkovane sa stala témou mnohých blogov v apríli tohto roka. Jej základom bolo nesprávna inetrpretácia podpredsedu Európskej komisie Antonia Tajaniho. Komisár zodpovedný za priemysel a podniaknie mal vraj povedať, že turizmus je „ľudské právo“.

Hoci článok v Sunday Times priamo takto citát neuvádza sleduje túto argumentáciu hneď v titulku: „Brusel označuje prázdniny za ľudské právo“, v ktorom tvrdí, že tento koncept bude stáť daňových poplatníkov „strovky miliónov libier“.

Turizmus má pochopiteľne ďaleko od toho, aby bol ľudským. Na konferencii v Madride Tajani v skutočnosti povedal, že aj ľudia so zníženou mobilitou alebo nízkym príjmom majú právo cestovať, teda nie, že ide o ľudské právo vo významev ktorom sa tento termín používa.

„Naše bezkonkurenčné zdoje v oblasti turizmu musia byť plne dostupné tým, pre ktorých cestovať predstavuje problém“. (Celý kontext tohto výroku nájdete v článku „EÚ chce Erasmus pre turistov“).

V bulvarizovanej podobe sa téma objavila napríklad aj v českých Lidových novinách.

Podľa tlačového odboru komisára Tajaniho boli ich pokusy o opravu článku bez odozvy a Sunday Times nikdy opravu neuverejnilo.

Na online-encyklopédii Wikipedia sa obsah článku zo Sudnay Times objavil v profile eurokomisára ako jedna celá kapitola jeho profesionálneho životopisu. Tajaniho tím následnej zistil, že zmeniť nesprávne informácie na Wikipédii je ešte ťažšie ako v Sunday Times.

„Snažili sme sa opraviť tú kapitolu tým, že pridáme online verziu Tajaniho prejavu, kde nikde turizmus nedefinuje ako ľudské právo, ale administrátori stránky nám v tom zabránili“, hovorí Andrea Maresi z  tlačového odboru eurokomisára.

Je pravdou, že Wikipedia preferuje sekundárne zdroje pred primárnymi. Novinový článok je preto považovaný za dôveryhodnejší zdroj ako originálny, čo je v tomto prípade Tajaniho príhovor.

Logikou tohto rozhodnutia Wikipédie je, že sa nechce stať nástrojom propagandy politikov a záujmových skupín, ktoré by zaplavili online encyklopédiu tlačovými vyhláseniami a stanoviskami.

„Zdroje boli vždy pre pre Wikipédiu kritické“, hovorí tlačový delegát z Wikipédie. Priznáva zároveň, že „oficiálny zdroj by mal byť uvedený spolu s inými verziami“.

Jeho názor je ale len jeden z mnohých. Decentralizované povaha tohto projektu zťažuje určiť, kto môže urobiť konečné rozhodnutie.

Problém šírenia dezinformácií, ohovárania a nectiutŕhania je na Wikipédii veľmi rozšírený. Týka sa ale všetkej online komunikácie, kde je tažké určiť zodpovednosť a „echo efekt“ môže byť ešte škodlivejší než u tradičných médií ako je rádio, televízia či print, na ktorých chyby sa zväčša zabudne. Online informácia má často dlhšie trvanie.

Európska komisia neplánuje Wikipédiu žalovať. Potvrdili to viaceré zdroje. Podľa hovorkyne Európskej komisie Pie Ahrenkindle Hansen, s ktorou hovoril EurActiv je ale „etika v digitálnej komunikácii určite témou, ktorá si zasluhuje pozornosť“.

Pozadie

Britský euroskeptizmus má historické korene, je však neustále živený médiami, ktoré často prezentujú verejnosti zavádzajúce informácie.

Príklady hrubej dezinterpretácie európskych iniciatív sú prístupné v online databáze, ktorú zostavilo Zastúpenie Európskej komisie vo Veľkej Británii.

O EÚ sa napríklad na ostrovoch nepravdivo informovalo, že zakáže barmankám nosiť tričká nad pupok alebo naopak zákazníkom volať barmanky „miláčik“.

Inokedy mala zase EÚ podľa médií prijať pravidlá zakazujúce tradičné írske pohreby alebo vyžadovať recykláciu sexuálnych pomôcok.

Správy z britskej tlače pritom vďaka ľahkej jazykovej zrozumiteľnosti častokrát preberajú aj kontinentálne médiá, nezriedka aj na Slovensku.
REKLAMA

REKLAMA