Schvaľovanie ACTA nebude jednoduché

Zástupcovia 22 členských štátov EÚ podpísali vo štvrtok 26. januára 2012 v Tokiu Obchodnú dohodu proti falšovaniu (ACTA). Dohoda ešte čaká na súhlas Európskeho parlamentu. Už teraz však vyvoláva vlnu nevôle.

internet, zdroj: európsky parlament
zdroj europarl.europa.eu

Medzinárodnú dohodu zatiaľ podpísali okrem štátov EÚ aj USA, Austrália, Kanada, Japonsko, Mexiko, Maroko, Nový Zéland, Singapur, Južná Kórea a Švajčiarsko. Slovensko zatiaľ dohodu nepodpísalo. Okrem Slovenska sa k dohode ešte nepripojili ani Holandsko, Nemecko, Cyprus a Estónsko.

Podľa dôvodovej správy je cieľom dohody ACTA vytvorenie medzinárodného rámca, ktorý pomôže v boji proti porušovaniu práv duševného vlastníctva. To má mať negatívny dopad na obchod a konkurencieschopnosť EÚ a tým aj na hospodársky rast a pracovné miesta. Falšovanie a pirátstvo sa týka tovarov, ako sú napríklad značkové odevy alebo záznamy hudobných a filmových diel.

Rokovania o dohode sa začali v Rade EÚ 3. júna 2008. Uzavretá bola 15. novembra 2011. Európska komisia zverejnila svoj posledný návrh 24. júna 2011. V Európskom parlamente je za túto problematiku zodpovedný Výbor pre medzinárodný obchod.

„Obnova európskej konkurencieschopnosti je vo veľkej miere závislá na zvýšení našej inovačnej schopnosti. Preto musíme túto inovačnú schopnosť chrániť na globálnej úrovni a ACTA je krokom práve k tomuto cieľu,“ tvrdí Arnaldo Abruzzini, generálny tajomník EUROCHAMBRES.  

Hlavný spravodajca Európskeho parlamentu Kader Arif rezignoval na svoju funkciu, aby tak vyjadril svoj nesúhlas so štvrtkovým podpisom dohody ACTA a upozornil na problematickosť tohto dokumentu.

Ide o dohodu, ktorá "bude mať zásadné dôsledky pre životy ľudí a napriek tomu sa robí všetko pre to, aby sa k nej Európsky parlament nemohol vyjadriť…," citoval Arifove slová webový portál iDnes.cz. Každý podľa Arifa Kadera vie, že dohoda ACTA je problematická v otázkach osobnej slobody, v spôsobe, ktorým prenáša zodpovednosť na poskytovateľov internetového pripojenia, ale aj v ďalších sférach.

Vo vyhlásení, ktoré vydal krátko pred odchodom z funkcie, Arif tvrdí, že chce čo najdôraznejšie verejne kritizovať celý proces, ktorý viedol k podpisu ACTA. Podľa jeho slov neboli do procesu príprav dokumentu prizvané žiadne nepolitické organizácie, rokovania boli od počiatku netransparentné a podpis sa bez uvedenia dôvodov opakovane odkladal. "Boli tiež ignorované požiadavky Európskeho parlamentu, ktoré sme mnohokrát predložili," zdôraznil.

Európsky parlament sa chystá v najbližšom období pred konečným hlasovaním organizovať semináre a stretnutia s odborníkmi, zástupcami občianskej spoločnosti a ďalšími zainteresovanými stranami, tak, aby si vypočul všetky názory.

Podľa vyhlásenia strany SaS, ministerstvo hospodárstva nepodporí nič, čo bude viesť k obmedzeniu slobôd jednotlivca. Strana má obavy, či ACTA neobmedzuje základné ľudské práva, ako slobodu jednotlivca, či právo na súkromie. V takom prípade by SaS nepodporila schválenie tejto zmluvy vo vláde, ani ratifikáciu v parlamente.

Európsky parlament  si taktiež nechal o ACTA vypracovať štúdiu. Jej autori bezpodmienečný súhlas neodporúčajú. Na druhej strane by úplné odmietnutie dohody bolo podľa nich vhodné len v prípade, že by dohoda išla výrazne nad rámec súčasného európskeho práva, čo v tomto prípade neplatí. Aj keď v niektorých problematických častiach nad rámec európskeho práva ide.

V štúdii sa tiež konštatuje, že prípadné odmietnutie zmluvy zo strany EÚ by sťažilo pozíciu ostatných štátov. Avšak ACTA sa neteší veľkej podpore ani v ďalších štátoch. Preto sa môže stať, že v Kanade, Austrálii alebo v USA neprejde.

Účinok ACTA by v konečnom dôsledku nemusel byť taký, ako sa zamýšľa. Dôvodom sú podľa autorov štúdie nedostatočné inštitúcie a nižšie štandardy v porovnaní s USA alebo bilaterálnymi a regionálnymi dohodami v rámci EÚ.

(TASR)

REKLAMA

REKLAMA