Čo potrebuje kreatívny priemysel na Slovensku?

Nie sú to primárne peniaze, ale skôr porozumenie, dáta a iný prístup k podpore tvorby a kultúry.

Brunch: Kreativny priemysel
http://euractiv.sk

Keď sa ho podarilo zadefinovať, zistilo sa, že kreatívny priemysel prináša do európskej ekonomiky viac ako priemysel chemický. Čísla hovoria o jeho zodpovednosti za 5 % európskeho HDP a prácu pre 8,5 milióna ľudí.

Z Británie do EÚ a na Slovensko

Kreatívny priemysel sa najprv dostal do verejných politík vo Veľkej Británii, čo následne formovalo aj diskusiu na úrovni Európskej únie. V roku 2005 si Európska komisia nechala vypracovať štúdiu o kultúre o jej prínose k ekonomike. Výsledky boli prekvapujúce a stali sa za základom ďalších politík, ktorých najviditeľnejším výsledkom bol podporný program EÚ „Kultúra“ na roky 2007-2013. 

Pojem kreatívny priemysel prenikol na Slovensko podľa Zory Jaurovej, prezidentky Fóra kreatívneho priemyslu, asi pred desiatimi rokmi, dnes už sa o ňom hovorí viac. Jaurová ale hovorí, že „veľká väčšina ľudí stále úplne presne netuší, o čom je reč.“

„Keď sa začal tento pojem používať na Slovensku, ľudia boli týmto slovným prekvapení a považovali to za oxymoron alebo za niečo podobné ako kreatívne účtovníctvo,“ dokresľuje Jaurová. 

Košice ukázali potenciál aj nepripravenosť  

V kontexte rozmýšľania o tejto téme na Slovensku bol veľmi dôležitý projekt Európskeho hlavného mesta kultúry – Košice 2013. Išlo o prvý veľký verejný projekt na Slovensku, ktorý pracoval a rozvíjal kreatívny priemysel ako faktor regionálneho a územného rozvoja.

Jaurová hovorí, že jeho vizionársky charakter bol zároveň aj jeho problémom. Ako „paradoxne pozitívny“ vníma fakt, že  projekt Košice EHMK ukázal „absolútnu nepripravenosť slovenských politík, legislatívy a myslenia na túto tému.“ Ukázal ale podľa nej aj na potenciál sektora a to, že sa je nutné ním zaoberať a tiež dôležitosť prepojenia európskych a národných politík.

Východiská a stratégie

V roku 2011 si Ministerstvo kultúry SR nechalo na základe spolupráce s British Council vypracovať  základný informačný materiál „Východiská koncepcie na podporu kultúry a kreatívneho priemyslu“.

Pokračovaním bola v roku 2013 štúdia s názvom „Správa o potenciáli kreatívneho priemyslu na Slovensku“. Prvým problémom sa ukázala byť neexistencia dát, ktoré o tomto segmente existujú len vo veľmi kusej a čiastkovej podobe. „Dáta sú dôležité, ak chceme preukázať ekonomický prínos kreatívneho priemyslu,“ vysvetľuje Jaurová ako jedna zo spoluautoriek štúdie z dielne spoločnosti Neulogy. Štúdia kvalitatívne mapuje segmenty kreatívneho priemyslu na Slovensku a obsahuje sériu odporúčaní.

Koncom roka 2013 zriadila vláda medzirezortnú pracovnú skupinu, vedenú ministerstvami kultúry a hospodárstva. Jej úlohou je vytvorenie základného strategického a implementačného materiálu, čo sa ale zatiaľ nepodarilo a výsledkom boli opäť len východiská stratégie.

Eurofondy pre kreatívny priemysel

„Paralelne a nie veľmi prepojene“ s vyššie popísaným procesom sa podľa Jaurovej udialo programovanie štrukturálnych fondov na roky 2014-2020.

S kreatívnym priemyslom sa počíta ako so súčasťou dvoch operačných programov, OP Veda a inovácie v časti o podpore podnikania a Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP), kde existuje špecifická os na podporu kreatívneho priemyslu v infraštruktúre aj v mäkkých projektoch.

„Myslím si, že programovanie sa neudialo tak ako sa malo, neudialo sa v konzultácii so sektorom a nemyslím si, že tam je to, čo kreatívny priemysle podporuje,“ konštatuje Jaurová.

„Keďže je to ale vec, ktorá sa ešte vyvíja, môžeme dúfať, že sa to ešte upraví a bude to predstavovať impulz pre rozvoj kreatívneho priemyslu.“  

Nakoľko je IROP postavený na iniciatíve samospráv, je podľa nej otázkou, či sú samosprávy pripravené na niektoré typy sofistikovaných podporných schém.

Aj tu bude ale kľúčové vyriešiť otázku dát, potrebných na to, aby Slovensko vedelo pri vyhodnocovaní programového obdobia povedať, nakoľko peniaze niečomu pomohli.

Tvorba nie je to isté ako priemysel

Jaurová tiež upozorňuje, že na Slovensku nemôžeme nahradiť diskusiu o kultúre diskusiou o podpore kreatívneho priemyslu.

„Sú to dve odlišné veci aj keď spolu súvisia. Podpora kreatívneho priemyslu by nemala slúžiť ako výhovorka, že nemáme dostatočné kultúrne politiky. Len tá krajina má fungujúci kreatívny priemysel, ktorá má dostatočné schémy na podporu tvorby.“

„Keď nebudeme mať podporu tvorby, tam kde sú ľudia kreatívni, budú nám inkubátory na nič, lebo tam nebude mať kto chodiť a čo tam robiť.“

Porozumenie

Nie všetky nástroje na podporu kreatívneho priemyslu sú efektívne. Skôr ako peniaze, ktoré môžu narušiť krehkú rovnováhu na trhu, je podľa Jaurovej potrebné porozumenie a mainstreaming, čiže zanášanie, potrieb kreatívneho priemyslu prierezovo do všetkých politík.

Vnútorná organizácia

Kreatívnemu priemyslu na Slovensku a kvalite tvorbe politík, ktoré sa ho týkajú by tiež vo veľkom pomohla podpora vnútornej organizácie sektoru a reprezentatívnych zoskupení, ktoré vedia pomenovať potreby odvetví. Za týmto účelom vzniklo prierezové Fórum kreatívneho priemyslu, dobrým príkladom je Slovak Fashion Council, združujúca módnych tvorcov. Advokácii záujmov sa v hudobnom priemysle zase venuje Slovenský ochranný zväz autorský (SOZA).

SOZA mapuje sektor

V rámci medzinárodného projektu sa SOZA podujal po prvýkrát detailne zmapovať prínos hudobného priemyslu k ekonomike a zamestnanosti na Slovensku. Aj tu sú dáta z verejných zdrojov problém, volili preto alternatívne spôsoby ich zberu cez prieskum medzi respondentmi, hudobníkmi a autormi o ich potrebách, príjmoch a investíciách. Správa má pomôcť pochopiť reťazec tvorby a konzumácie kultúrnych produktov ako aj distribúcie príjmov z hudby.

Faktor miestneho rozvoja

Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy sa tiež zapojil do viacerých medzinárodných projektov, ktoré sa dotýkali rozvoju inovatívneho podnikania a v rámci neho aj parciálne kreatívneho priemyslu.

Tieto projekty mali podľa programovej manažérky pre podnikanie a inovácie z magistrátu Ľubice Jean-Jean dodať „základnú bázu, kam sa na tomto poli môže mesto ďalej uberať“. V rámci projektu InCompass, sa Bratislava zapojila do výmeny skúseností o kreatívnych centrách v európskych mestách, spôsobe ich fungovania a faktoroch ich rozvoja.

Mesto tiež angažovalo konzultanta, ktorý na základe pracovných ciest vypracoval štúdiu, ktorú prerokovali regionálne implementačné skupiny. Do budúcnosti sa chce mesto v partnerstve s co-workingovým centrom Connect venovať mentoringu a poradenským službám začínajúcim podnikateľom v oblasti kreatívneho priemyslu a pracovať na grantovej schéme inovačných voucherov.

Kreatívna Európa

Európska komisia sa snaží podporovať kreatívny priemysel odstraňovaním prekážok na jednotnom trhu, prostredníctvom špeciálneho podporného programu Kreatívna Európa či ďalších, ktoré síce nie sú špecificky zamerané na kreatívny priemysel ale je možné sa do nich zapojiť aj s takto ladenými podnikateľskými projektmi (COSME, Horizont 2020).

Na Slovensku okrem už spomínaných európskych štrukturálnych fondov môže isté zdroje ponúkať dobiehajúci európsky finančný nástroj Jeremie alebo Slovenský investičný holding, pripomína vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek.

Program Kreatívna Európa je zameraný na celoeurópsku úroveň, nie na podporu národných projektov upozorňuje Zuzana Duchová z Creative Europe Desk Slovensko. Hoci program v novom finančnom období integroval niekdajšie programy Kultúra a Médiá, ich manažment je naďalej do veľkej miery oddelený. Úlohou Creative Europe Desk ako kontaktného miesta pre oba programy na Slovensku je podľa Zuzany Duchovej komunikácia so žiadateľmi a potenciálnymi žiadateľmi.

„Chceme vstupovať do slovenskej akademickej debaty a prinášať nové pohľady a podnecovať domácu scénu,“ dodáva. Za projekt „výnimočný v slovenskom kontexte“ považuje „Partnerstvo pre kreatívnu Bratislavu.“

Duchová tiež prízvukuje, že samotné vypracovávanie stratégií na podporu kreatívneho priemyslu v princípe nič nerieši. „Nemali by sme skĺznuť do nekritických až náboženských schém, že ak niekde dáme umelca, zaplatíme mu kanceláriu, zdvihne nám to HDP, takto naivne to nefunguje.“

(Creative Europe Desk Slovensko: Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2014)

Výzvy európskeho kreatívneho priemyslu

Podľa Dušana Chreneka čelí dnes kreatívny priemysel v EÚ trom hlavným výzvam. Prvá je nedostatočné využívanie kapacít jednotného trhu, druhá je globalizácia a s ňou spojený prechod na digitálne technológie a treťou je jazykovou rozmanitosťou spôsobená roztrieštenosť kultúrneho priestoru, čo so sebou nesie obmedzenie publika.

Navyše, ako dodáva, globalizácia a digitalizácia mení ako sa umenie tvorí a sprístupňuje. Sektor trpí na chronický nedostatok prístupu k financovaniu, nakoľko úverové inštitúcie nemajú skúsenosti pri posudzovaní hodnoty práv duševného vlastníctva.

S kreatívnym priemyslom úzko súvisia aj aktuálna stratégia EÚ pre jednotný digitálny trh s modernizáciou autorského práva, ktoré by malo zodpovedať digitálnej dobe.

Pozadie

Podujatie zo série EU Stakeholder Brunch "Kreatívny priemysel na Slovensku: stav, možnosti a obmedzenia" pripravilo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s portálom EurActiv.sk a s podporou kancelárie Friedrich Ebert Stiftung na Slovensku.

Videozáznamy príspevkov, ktoré na podujatí odzneli nájdete na Youtube kanáli EurActiv.sk.

REKLAMA

REKLAMA