Čína ako trhová ekonomika rozdeľuje Európu

Veľká Británia a severské krajiny požiadavky Pekingu podporujú, Nemecko je opatrené, Slovensko bez názoru.

Made in China - na cervenom pozadi
zdroj: Shutterstock

Kolégium komisárov dnes oficiálne otvorilo diskusiu o citlivej otázke udelenia štatútu trhovej ekonomiky pre Čínu. Ako novinárom oznámil hovorca Komisie Margaritis Schinas nešlo o formálne rozhodnutie. Komisia by mala svoje stanovisko predložiť začiatkom februára.

Čína vstúpila do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) ešte v roku 2001 ako netrhová ekonomika. V prístupovom protokole sa však hovorí o zmene štatútu po 15 rokoch členstva. Peking trvá na tom, že trhovo-ekonomický štatút dostane koncom roka automaticky. Krajiny WTO si však interpretujú túto časť prístupového protokolu rôzne.  

Ak by WTO oficiálne uznalo, že Čína patrí medzi trhové hospodárstva, pre EÚ by bolo napríklad oveľa zložitejšie brániť sa voči neférovo lacnému čínskemu dovozu.

„Udelenie tohto štatútu Číne by bolo ekvivalentné darovaniu licencie na neobmedzené dumpovanie,“ povedal Milan Nitzschke z priemyselnej aliancie AEGIS Europe, ktorá združuje približne 30 strategických odvetví.

„Európsky priemysel už stratil tisícky pracovných miest z veľkej časti kvôli vplyvu nadmernej čínskej výrobnej kapacity a umelo podporovaným cenám. Najohrozenejšie sú odvetvia vyrábajúce súčiastky pre automobilový priemysel, oceliari, výroba keramiky, skla, hliníku ale napríklad aj bicyklov,“ dodal.

Autori štúdie z dielne amerického think-tanku Economic Policy Institute nedávno upozornili, že udelenie štatútu trhovej ekonomiky Číne bude mať v EÚ za následok zníženie produkcie o 228 miliárd eur, čo predstavuje 2 % HDP Únie. O prácu by potenciálne mohlo prísť až 1,7 – 3,5 milióna Európanov.

Rozdelená EÚ

Veľká Británia, Holandsko a severské krajiny čínske požiadavky podporili. Naklonená sa zdá byť aj eurokomisárka pre obchod Cecilia Malmström a Nemecko, ktoré však požaduje ochranu pre citlivé sektory. Iné krajiny, ako Taliansko naopak ostro vystúpili proti.

Slovensko podľa hovorkyne Ministerstva hospodárstva Miriam Žiakovej prikladalo doteraz prideleniu štatútu Číne „podobne ako EK, najmä technický význam“. Zároveň ale ministerstvo konštatuje, že ide o jednu z „problematických otázok“ vo vzťahu EÚ a Číny. Vyhranený názor na vec však rezort nemá a počká si na návrh Európskej komisie.

Dohoda vs. realita

Čínska strana na udelení štatútu trvá. „Dohody sa musia plniť. To je základný princíp medzinárodného práva. Žiadny zo signatárov sa nemôže vyhnúť svojim povinnostiam vyplývajúcich z medzinárodného práva, ospravedlňovať to citovaním domácej legislatívy a zaobchádzať tak s čínskymi podnikmi diskriminačne,“ povedal na nedávnej tlačovej konferencii hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lu Kang.

Čína od svojho vstupu plní svoje zákonné povinnosti a preto má nárok na všetky práva WTO,“ dodal.

Európski právni experti však tvrdia, že Peking ešte nesplnil všetky podmienky a to vrátane tej najdôležitejšej, aby ceny určoval trh. „Čína nie je trhové hospodárstvo…V roku 2001, keď sa stala členom WTO podpísala dohodu s celým radom záväzkov a z nich splnila možno jeden alebo dva,“ povedal počas včerajšej diskusie vo Výbore Európskeho parlamentu pre obchod právnik Bernard O’Connor.

K pochybnostiam prispela aj Svetová banka, ktorá vo svojej poslednej ekonomickej aktualizácii z júna 2015 zdôraznila, že namiesto podpory zdravého finančného vývoja Čína priamo zasahuje do prideľovania zdrojov prostredníctvom administratívnych a cenových kontrol, záruk, vlastníctva finančných inštitúcií a aj prostredníctvom regulačnej politiky. Tieto vplyvy podľa Svetovej banky „nemajú v moderných trhových ekonomikách obdobu“.

REKLAMA

REKLAMA