EÚ musí pri vysokokvalifikovaných imigrantoch myslieť aj na ich životných partnerov

Európa prichádza o mnohých vysokokvalifikovaných potenciálnych pracovníkov z nečlenských krajín, keďže neumožňuje, aby si aj ich životní partneri hľadali prácu v rámci EÚ. Poukázala na to Kathleen van der Wilková-Carltonová z Nadácie Permit.

Vedec (TASR)
foto: Nemecký vedec Harald zur Hausen. On a ďalší dvaja francúzski vedci získali 6. októbra 2008 Nobelovu cenu za medicínu a fyziológiu. zdroj: TASR

Kým 85 % nekvalifikovanej pracovnej sily smeruje do EÚ a len 5 % do USA, naopak len 5 % pracovníkov s vysokou kvalifikáciou sa usadí v EÚ, vyplýva z aktuálnej štúdie Nadácie Permit. Okrem toho štvrtina vhodných kandidátov odmietla pracovnú ponuku pre obavy, že by ich životný partner nemal šancu zamestnať sa v hosťujúcej krajine.

Návrh smernice o postupoch regulujúcich vstup, dočasné zotrvanie a pobyt pracovníkov v rámci nadnárodných korporácií sa vzťahuje na vysoký manažment a špecialistov, nie však na ich životných partnerov.

Pre vysoko kvalifikovaného pracovníka s pracovnou ponukou v rámci EÚ, je pri zvažovaní jej prijatia kľúčovým faktorom, či sa aj jeho manžel alebo manželka (partner alebo partnerka) bude môcť uplatniť v dane členskej krajine. Podľa Kathleen van der Wilkovej-Carltonovej z Nadácie Permit sa tí, ktorých sprevádza životný partner usadia v novom štáte oveľa rýchlejšie a majú väčšiu tendenciu predĺžiť kontrakt so zamestnávateľom.

Van der Wilková-Carltonová poukázala, že pravidlá o partneroch migrujúcich pracovníkov, sú v rámci EÚ nejednotné a preto treba vytvoriť jednotný systém. Ten by podporil konkurencieschopnosť EÚ. Ako vzor uviedla Veľkú Britániu a Holandsko, ktoré akceptujú všetky formy životných partnerov.

Prínos pre národné ekonomiky

Partneri vysokokvalifikovaných pracovníkov sú väčšinou rovnako skúsení a vzdelaní, pričom ak podľa van der Wilkovej-Carltonovej tiež získajú prácu v hosťujúcej krajine, budú v nej platiť dane a míňať zarobené prostriedky v rámci tej ekonomiky, ktorej pracujú. Zároveň dodala, že medzikorporátny transfer pracovníkov by hospodárstvu v čase krízy neublížil, práve naopak, stimuloval by ho. Okrem toho zvyčajne predstavujú len mizivú časť pracovného trhu, priemerne menej ako 1 % a zvyčajne ostávajú najviac 2 až 4 roky. Čo nespadá do dlhodobej imigrácie.

Hoci mnohé krajiny stavajú bariéry pre nízko kvalifikovaných pracovníkov, v súčasnosti si mnohé uvedomujú, že ak tak budú robiť aj v prípade vysoko kvalifikovanej pracovnej sily, bolo by to kontraproduktívne. Členské štáty, ktoré sa otvárajú aj pre partnerov týchto expertov vo svojej oblasti, to považujú za výhodné pre všetky strany.

Nadácia chce preto lobovať, aby EÚ navrhovanú smernicu doplnila.

Úplné znenie rozhovoru v anglickom jazyku nájdete na tomto odkaze.

Pozadie

Experti pripúšťajú, že EÚ potrebuje viac vysoko kvalifikovaných imigrantov spoza hraníc, pretože vo vnútri zažíva čoraz väčší nedostatok pracovník s cennými skúsenosťami a vzdelaním v oblasti informatiky a strojárstva.

V decembri 2005 Európska komisia vydala plán pre legálnu imigráciu, ktorý prijali v roku 2009. Obsahoval viacero opatrení a návrh na smernicu o postupoch regulujúcich vstup, dočasné zotrvanie a pobyt pracovníkov v rámci nadnárodných korporácií.

USA, Kanada, Austrália, Nový Zéland a Švajčiarsko dokážu získať oveľa viac imigrantov s expertízou ako EÚ. Okrem toho si Únia nevie udržať ani vlastnú kvalifikovanú silu, ktorá odchádza do spomínaný nečlenských krajín. V roku 2007 takto Únia prišla až o 300 tisíc pracovníkov.

REKLAMA

REKLAMA