Európa je v investičných sporoch za vyše 1,7 mld eur

Grécko, Cyprus a Španielsko čelia žalobám špekulatívnych investorov v objeme viac než 1,7 miliárd eur v sporoch medzi investorom a štátom.

Garcia-Bercero a Mullaney
Zdroj: EC

Obchodná a investičná dohoda medzi EÚ a USA (tzv. TTIP) vo svojej navrhnutej podobe by mohla mať za následok dramatický vzostup počtu takýchto sporov.

Uvádza sa to v najnovšej správe „Profit z krízy“, ktorú zverejnili Corporate Europe Observatory a Trans-National Institute v pondelok (10. marca 2014) v čase otvorenia verejnej konzultácie EÚ o regulačných implikáciách dohody TTIP.

Lavína korporátnych súdnych procesov zo strany investorov sa spustila práve v čase nedávnej hospodárskej krízy. Podľa správy sú teti korporácie "supy", ktoré bažia po krátkodobých dohodách namiesto dlhodobého investovania.

„Je zvrátené, aby EÚ podporovala medzinárodný investičný systém, ktorý poskytuje VIP ochranu veľkým špekulatívnym zahraničným investorom v čase, keď ľuďom v Európe boli odobraté mnohé zo základných sociálnych práv,“ uviedla spoluautorka správy Cecilia Olivet.

Štúdia uvádza aj konkrétne príklady. Grécky private equity investor – Marfin Investment Group, ktorý žiada kompenzáciu vo výške 823 milióna eur za straty spôsobené v dôsledku zoštátnenia cyperskej Laiki Bank. Spomína aj nákup gréckych štátnych dlhopisov slovenskou Poštovou bankou, ktorá teraz žaluje Grécko za porušenie povinností vyplývajúcich z dvojstranných investičných dohôd medzi oboma krajinami.

Korporátni investori v rámci arbitrážnych sporov v Španielsku žiadajú viac než 700 miliónov EUR, túto sumu navýšenú ešte o odmeny pre právnikov budú musieť zaplatiť španielski daňoví poplatníci.

„Špekulatívni investori už teraz využívajú investičné spory na vyžmýkanie už aj tak obmedzených verejných zdrojov v krajinách únie, ktoré zasiahla kríza,“ uviedla Pia Eberhardt z Corporate Europe Observatory. Bolo by to politické šialenstvo poskytnúť korporáciám neprimerané práva prostredníctvom obchodnej dohody medzi EÚ a USA, dodala.

Ak by sa TTIP schválila v takej podobe ako bola navrhnutá, podľa správy by až 75 000 cezhranične registrovaných spoločnosti s pobočkami v únii a USA mohlo podať žaloby. 

„Toto nebezpečentvo je viac než reálne, nakoľko európske a americké firmy veľmi dobre vedia ako systém funguje, keďže už stihli iniciovať väčšinu (64 percent) sporov medzi investorom a štátom,“ uvádza sa v správe.

Dohoda TTIP by sa vzťahovala na viac než polovicu všetkých priamych zahraničných investícií, pričom v mnohých prípadoch by išlo o firmy z Wall Street, konštatuje sa v správe.

Navyše, právnické spoločnosti ako napríklad americká K&L Gates už teraz odporúčajú, aby korporácie hrozili investičnými arbitrážami a využívali ich ako „vyjednávací nástroj“.

Počet investičných arbitráži raketovo vzrástol z 38 prípadov v roku 1996 na 450 v roku 2011, konštatuje sa v minuloročnej správe Corporate Europe Observatory.

REKLAMA

REKLAMA