Európska zelená revolúcia sa rozbieha len veľmi pomaly

Zelená ekonomika sľubuje tvorbu pracovných miest v čase rastúcej nezamestnanosti, no sú európske firmy pripravené využiť tento potenciál? Sieť EurActiv preskúmala, ktoré krajiny majú najlepšie vytvorené podmienky na čerpanie výhod zelenej revolúcie a tiež bariéry, ktorým čelia malé podniky.

Zelení ľudia
http://euractiv.sk

Tvorba pracovných miest v nízkouhlíkových sektoroch (tzv. zelené pracovné miesta) sú považované za kľúčové pri implementácii klimaticko-energetického balíka prijatého v decembri 2008. Okrem toho sú základom európskeho plánu pre hospodársku obnovu. Kritici však upozorňujú, že investície nie sú správne koordinované a EÚ bude postupne zaostávať za lepšie nastavenými americkými či čínskymi programami.

Keďže tvorba pracovných miest je na čele európskej agendy, veľa pozornosti sa venuje zelenému sektoru a jeho schopnosti nahradiť pracovné miesta v konštrukčnom a výrobnom sektore, ktoré vplyvom hospodárskej krízy postupne miznú.

Politickou prekážkou je aj definícia pojmu zelený biznis, keďže jeho výklad je rôzny. Napriek tomu niektoré krajiny sa dokázali na zmenu rýchlo adaptovať. Medzinárodná organizácia práce (ILO) tvrdí, že to, koľko pracovných miest možno považovať za súčasť zelenej ekonomiky záleží na tom ako túto prácu definujeme. Práca architektov a inštalatérov prijala stratégiu zameranú na ochranu životného prostredia a udržateľný rozvoj, takže ich možno nazvať zelenými, no nie sú novými.

Skepsa súvisí najmä s tým, či nízkouhlíkové sektory, ktoré si väčšinou vyžadujú vysoké verejné investície – dokážu rýchlo priniesť pracovné miesta, ktoré Európa potrebuje na zmiernenie nezamestnanosti.

Môžu byť víťazmi aj malé aj veľké firmy?

Otáznik stále visí aj nad tým, či veľké korporácie alebo malé podniky budú víťazmi zelenej revolúcie. Samotné vlády majú tendenciu obracať sa pri svojich vlastných zelených projektoch na väčšie firmy – či už ide o napríklad o zatepľovanie alebo renováciu štátnych budov.

Malé podniky sú väčšinou na konci reťazca. Veľké firmy ich oslovujú vtedy, ked potrebujú nájsť riešenie na špecifické technologické problémy. Zvyčajne si táto forma inovácií vyžaduje dodatočné investície. Zdroje financií však ostávajú neustálou prekážkou pre drobné podniky Úloha vlád pri podpore zelených inovácií cez verejné obstarávanie by sa mala vyjasniť po zverejnení návrhu Zákona o jednotnom trhu a inovačnej stratégie.

Ďalšou prekážkou pri získavaní štátnej podpory je aj súčasná snaha o fiškálne úspory. Podnikateľské skupiny sa obávajú dôsledkov toho, že kým Čína a Južná Kórea investujú obrovské sumy do nízkouhlíkového priemyslu, vlády v Európe musia obmedzovať alebo mraziť takéto financovanie.

Francúzsko chce využiť zelený potenciál

Francúzska vláda plne podporuje tvorbu zelených pracovných miest, väčšina z nich je v solárnom fotovoltanickom sektore, no stále nie je jasné, aký vplyv budú mať na celkovú zamestnanosť.

„Bude vytvorených zelených miest 600 tisíc, 650 tisíc alebo milión? Na tom nezáleží. Hlavným cieľom je pochopiť, že mnohé francúzske pracovné miesta v budúcnosti ovplyvní udržateľný rozvoj. Nepôjde o revolúciu, ale o úplnú premenu spôsobu produkcie a spotreby,“ vyhlásil francúzsky minister zodpovedný za ekológiu Jean Louis Borloo.

Sieť Ecoterritoires od roku 2008 podporuje zelené iniciatívy vo francúzskych regiónoch. V čase konsolidácie rozpočtu však vláda obmedzila daňové úľavy pre sektor obnoviteľných zdrojov energie. Podľa Guillauma de Bodarda z konfederácie malých podnikov CGPME treba zásadne rozlišovať medzi eko-firmami a podnikmi, ktoré len viac rešpektujú životné prostredie. Okrem toho ozeleňovanie pracovných miest považuje za rovnako dôležité ako definovanie zelených pracovných miest.

Nemecké podniky varujú pred preháňaním

Niektoré menšie nemecké firmy sa rýchlo adaptovali na nové príležitosti v zelených odvetviach, no čelia dlhodobým problémom pri exporte. Okrem toho hrozí, že dôjde k oversoldu (podceneniu) zelenej revolúcie, keďže vlády zápasia s novou hospodárskou stratégiou v čase rastúcej nezamestnanosti.

Dirk Schlotböller z Nemeckej obchodnej a priemyselnej komory zdôraznil, že zelený technologický sektor má veľký potenciál a mnoho dodávateľov v jeho sieti patrí medzi malé a stredné podniky. Podľa jeho slov majú nemecké drobné firmy problémy dostať sa na cudzie trhy pre finančné a jazykové prekážky. Preto väčšinu zelených technológií vyvážajú väčšie firmy.

Zároveň upozornil, že zelený sektor nie je strojom na pracovné miesta, hoci vyhliadky sú sľubné. „Keďže nie sú dostupné žiadne spoľahlivé údaje, ťažko možno niečo odhadovať. Skôr by som povedal netreba tieto vplyvy preceňovať,“ uzavrel.

Britské firmy sa obávajú znižovania podpory zeleného biznisu

Nová britská vláda sa zaviazala, že dostane rozvrátené verejné financie pod kontrolu. Podniky sa obávajú, že v úsporných opatreniach, ktoré by mali zverejniť v októbri, budú obsahovať aj obmedzenie investícií do obnoviteľných zdrojov energie a zelených prístavov.

Federácia malých podnikov (FSB) tvrdí, že drobné firmy chcú byť zelenšie, no potrebujú podporu, aby neskončili v červených číslach. Aj britské malé podniky považujú za najväčšiu prekážku nedostatok finančných prostriedkov, no 0-percentná úverová schéma pre energeticky efektívne zariadenia im čiastočne pomohla prekonať túto bariéru.

“Malé firmy môžu hrať dôležitú úlohu v britskom boji proti klimatickým zmenám vyzývame vládu, aby sa chopila tohto potenciálu v rámci britskej energetickej stratégie. Pokiaľ sa zavedú správne opatrenia, malé podniky budú mať potenciál značne obmedziť emisie a súčasne produkovať udržateľný hospodársky rast, ktorý britská ekonomika tak zúfalo potrebuje.“ Uviedol John Walker z FSB.

Zelená revolúcia v malých a stredných podnikoch (MSP) na Slovensku stále obmedzení

Pozíciu slovenských malých a stredných podnikov v zelenej revolúcii komplikuje definícia samotného pojmu „zelená revolúcia“. Milan Chromik z Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania (NADSME) tvrdí, že fenomén nie je masovo prijímaný ako holistický prístup v ochrane životného prostredia a v stratégii dlhodobej udržateľnosti, ale často ako možnosť navodenia akejsi novej formy organizácie spoločenských, politických a ekonomických vzťahov. „Tieto ovplyvňujú veľké nadnárodné spoločnosti, pričom slovenské podniky z prostredia MSP vystupujú často len ako ich subdodávatelia,“ vysvetlil.

Okrem toho upozornil aj na úskalia spojené so zelenou revolúciou.  „Zásadnou sa javí neschopnosť nadviazania zelených iniciatív na priemyselnú revolúciu a smerovanie modernej industriálnej spoločnosti. Kým priemyselná revolúcia bola motorom pre podnikanie, „zelená revolúcia“ je chápaná v prostredí MSP často ako brzda podnikania,“ dodal.

Chromik identifikoval aj ďalší problém – mieru investícií do školstva, výskumu a vývoja. „Priamo podmieňujú rozvoj zelených iniciatív ako aj mieru povedomia o ich význame. Bez tohto neexistuje žiadna revolúcia, iba ak taká, po ktorej nasleduje chaos a následné posilnenie byrokratickej mocenskej mašinérie,“ varoval.

Podľa Chromika väčšiu šancu získať zelené kontrakty majú na Slovensku skôr väčšie ako menšie firmy. Okrem toho poukázal na to, že environmentálna stratégia Slovenska je primárne zameraná na zdroje a ich ochranu. „Zelené investície do výskumu, vývoja a inovácií sú a určitý čas ešte budú druhotné. Tým je oslabená aj konkurencieschopnosť MSP pri získavaní „zelených“ kontraktov. MSP vo významnej miere často pôsobia na Slovensku ako subdodávatelia veľkých podnikov, a preto je charakter „zelených“ kontraktov a miera ich implementácie podmienená veľkými podnikmi. Čo sa týka programov environmentálnej rozvojovej stratégie, v nich majú taktiež širšie možnosti veľké podniky než MSP,“ uzavrel.

REKLAMA

REKLAMA