Ifo: EÚ manipuluje údaje o gréckom deficite pred voľbami do EP

Jeden z najvplyvnejších nemeckých ekonomických think tankov Ifo obvinil európske inštitúcie z „manipulovania údajov“ gréckeho deficitu verejných financií. Cieľom má byť „prikrášlenie“ ekonomickej situácie v krajine pred voľbami do Európskeho parlamentu.

Grécko - policajný šík a protestujúci
Zdroj: TASR/AP Photo/Thanassis Stavrakis

V ostro naformulovanom stanovisku mníchovský inštitút tvrdí, že Eurostat odstránil kľúčové dáta zo svojej webovej stránky, aby prezentoval primárny prebytok  Grécka vo výške 0,8 % v rozpočte za rok 2013.

Podľa aktuálnych dát by mal byť grécky rozpočet v deficite vo výške 8,7 % a nie v prebytku, tvrdí inštitút Ifo.

„Európsky štatistický úrad odstránil zo svojej databázy obvykle zverejňované dáta o gréckom deficite verejných financií pred niekoľkými dňami,“ povedal prezident Ifo Hans-Werner Sinn v stanovisku. Európsky štatistický úrad obvinil z bilančnej kozmetickej úpravy pred voľbami do EP.

„Týmto spôsobom pokračujú európske inštitúcie v stratégii prikrášľovania finančnej situácie krajín v kríze pred voľbami do Európskeho parlamentu,“ uviedol Sinn.

Inštitút Ifo má v Nemecku výborné renomé. Vydáva mesačný Business Climate Index, ktorý posudzuje dôveru nemeckých firiem v ekonomiku. Hoci je Ifo inštitútom s vysokou reputáciou, je známy aj svojou častou kritikou pokiaľ ide o grécky záchranný program.

„V skutočnosti je Grécko stále ďaleko k dosiahnutiu finančného zdravia,“ povedal Sinn. Zároveň dodal, že dáta boli odstránené po tom, čo Ifo obvinil Európsku komisiu zo „zavádzania verejnosti“ o skutočnej finančnej situácii v Grécku.

Posun definícií

Hovorca Európskej komisie Simon O´Connor pripustil, že podľa údajov Európskeho systému účtov (ESA) je primárny deficit Grécka na rok 2013 vo výške -8,7 %.

Ako však uviedol, k zmenám účtovného systému došlo uprostred finančnej krízy s cieľom oddeliť masívnu injekciu verejných peňazí, ktorá bola potrebné na podporu kolabujúceho bankového sektora.

V rokoch medzi 2008 až 2013 bolo na podporu problémových bánk viazaných 4,9 biliónov eur z verejných zdrojov (teda 39 % HDP Únie), uvádza Medzinárodný menový fond. Z tohto balíka bolo efektívne využitých 1,7 bilióna, čo predstavuje 13 % HDP EÚ.

Tieto masívne hotovostné injekcie sú podľa revidovaného Paktu rastu a stability „jednorazovými dočasnými opatreniami“. To znamená, že injekcie do bankového sektora „sa nerátajú členským štátom v kontexte stanoveného postupu pri nadmernom deficite,“ napísal eurokomisár Olli Rehn v liste ministrom financií ešte v októbri minulého roku.

„Tieto náklady nesmieme započítavať, pretože inak z nich dostaneme úplne skreslený obraz,“ povedal hovorca Komisie pre EurActiv.com.

"Írsko by malo napríklad v roku 2010 deficit na úrovni 32 % HDP kvôli pomoci pre banky. To ale nie je to isté, ako niečo predstierať, z čoho nás niektorí obviňujú", vysvetľuje. "Preto zásadne odmietame, že by údaje boli manipulované s cieľom poskytnúť priaznivejší pohľad na grécke verejné financie", dodal.

Euroskupina chváli Grécko

Začiatkom mája ministri financií eurozóny privítali „nedávny pozitívny makroekonomický vývoj gréckej ekonomiky“ s tým, že tvrdý ekonomický úsporný program „ začína prinášať svoje ovocie.“

„Fiškálna výkonnosť  krajiny sa posilňuje, ako to dokazuje aj primárny prebytok za rok 2013,“ tvrdia ministri vo svojom stanovisku. Zároveň vyzývali  grécku vládu na pokračovanie v reformách.

REKLAMA

REKLAMA