Južná Európa vypĺňa medzery v konkurencieschopnosti

Grécko, Portugalsko a Španielsko rýchlym tempom nadobúdajú stratenú mzdovú konkurencieschopnosť, ktorá sa tiež podpísala pod súčasnú krízu v eurozóne. Vyplýva to zo štúdie výskumnej organizácie Conference Board. Vývoj mzdových nákladov mapuje aj v Nemecku, Francúzsku a Veľkej Británii.

Robotníci, zamestnanci (Európska komisia)
http://euractiv.sk

Podľa organizácie náklady na jednotku pracovnej sily (ktoré merajú koľko pracujúci zarobí za hodinu za vyrobený produkt) v Grécku sa pri porovnaní druhého štvrťroka 2011 a rovnakého obdobia v roku 2012 znížili o 9,2 %.

V Portugalsku a Španielsku zaznamenali pokles o 5,9 %, respektíve 2,1 %. Export krajín sa teda stáva konkurencieschopnejším a zvyšuje ich atraktívnosť pre zahraničné investície. Ekonomiky na periférii eurozóny podľa štúdie v rovnakom období zaznamenali rast produktivity, keďže slabé firmy už nedokázali pokračovať vo svojej činnosti.

„Medzera v konkurencieschopnosti sa rýchlo zmenšuje, čo je veľmi pozitívnym znakom,“ konštatoval jeden z autorov štúdie Bert Colijn. Avšak drastické znižovanie mzdových nákladov znižovaním počtu pracovných miest a platov je však neudržateľné. Conference Board upozornila, že by mohlo viesť k znehodnoteniu rastového potenciálu z dlhodobého hľadiska a vystupňovať politický a sociálny tlak.

Krajiny by teda mali obnovenú mzdovú konkurencieschopnosť využiť na oživenie výroby. To následne vyžaduje obnovu kapitálových výdavkov, ktoré obmedzili obavy z budúcnosti eura.

„Tieto štáty zúfalo čakajú na návrat investícií. Problémom je, že bankové úvery sú nedostatočné a dôvera podnikov nízka. Preto investície v Portugalsku, Španielsku a Grécku klesali v dvojmiestnych číslach,“ vysvetlil Colijn.

Prehľad podľa jednotlivých krajín:

  • Španielsku mzdové náklady vo výrobe  od začatia globálnej finančnej krízy v roku 2008 klesli o 21 % a náklady na jednotku pracovnej sily o 12,6 %.
  • Taliansko vykazuje prvé znaky zlepšenia. Celkové náklady na jednotku pracovnej sily vo výrobnom sektore krajiny, ktorý zaznamenáva výrazný pokles,  však od roku 2008 stúpli viac než v prípade ktoréhokoľvek iného člena eurozóny s výnimkou Fínska. Znamená to teda, že segment nielenže momentálne vykazuje obrovské straty, ale zo strednodobého až dlhodobého hľadiska sa dostáva do progresívne horšieho stavu.
  • Náklady na jednotku pracovnej sily v Nemecku rastú najrýchlejšie od zavedenia eura v roku 1999. Z dlhodobého hľadiska to vyvoláva obavy vzhľadom na to, že už v súčasnosti patria medzi najvyššie v eurozóne.
  • Vo Francúzsku odmena za prácu vo výrobnom sektore v období 2008 – 2012 stagnovala. Avšak ako pridaná hodnota klesla o 8,6 %, náklady na jednotku pracovnej sily sa zvýšili o 9,5 %. Krajina preto znížila dane, aby zvrátila dve tretiny tohto rastu. Ako však uviedla Conference Board, problémové krajiny na periférii dosiahli oveľa väčší pokrok.
  • Vo Veľkej Británii od druhého štvrťroku 2011 jednotkové mzdové náklady stúpli o 4,7 % (pri vyjadrení v librách). Čiastočne ide o dôsledok nedostatku úverov, čo firmám neumožnilo investovať do nových strojov, ktoré by nahradili pracovníkov. Vzhľadom na revalváciu libry je nárast pri meraní v eurách až na úrovni 14,2 %. „Treba pripomenúť, že hlavní obchodní partneri Spojeného kráľovstva sú v eurozóne, čo dokazuje, že mať vlastnú menu môže byť požehnaním i prekliatím,“ píše Conference Board.

(EurActiv/Reuters)

Pozadie

Podľa Eurostatu sa hodinová cena práce v roku 2011 pohybovala od 3,5 eura v Bulharsku po 39,3 eura v Belgicku, ktorá je najvyššou v EÚ. Priemerná hodinová cena práce v eurozóne dosiahla 27,6 eura a celej EÚ 23,1 eura.

V prípade Slovenska šlo o 8,4 eura. Spomedzi susedných krajín najvyššiu hodinovú cenu práce mala Česká republika 10,5 eura. Maďarsko so 7,6 eura a Poľsko so 7,1 eura sa zaradili za Slovensko. Hodinová cena práce v Nemecku dosiahla 30,1 eura a vo Francúzsku 34,2 eura.

REKLAMA

REKLAMA