Lídri musia zo summitov prísť domov s korisťou

Nový viacročný rozpočet EÚ dostatočne nereaguje na výzvy 21. storočia. Národné záujmy zároveň prevyšujú nad spoločnými. Európski lídri musia totiž zo summitov prísť domov s korisťou.

CEA Kvarteto
http://euractiv.sk

Napriek mimoriadnemu summitu koncom novembra európski lídri k finálnej dohode na viacročnom finančnom rámci nedospeli. O prelom sa opäť pokúsia vo februári budúceho roka.

Rozdielne postoje však nemajú len európski lídri, ale aj predstavitelia inštitúcií, výskumná sféra a často iný pohľad na vec prinášajú médiá a súkromný sektor. Práve diskusia týchto názorových skupín bola predmetom debatného fóra Quartetorium, ktoré 12. decembra zorganizovalo Center for European Affairs, Center for European  Studies, Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku (ZEK) a Slovenská atlantická komisia.

Šéf ZEK Dušan Chrenek v úvode pripomenul pôvodný biliónový návrh viacročného rozpočtu. Exekutíva ho predložila ešte v júni 2011 a členské štáty sa na jeho finálnej podobe ešte nedohodli. Rokovania na najvyššej úrovni budú pokračovať 7. – 8. februára 2013, no už teraz je isté, že finálna verzia bude predstavovať oveľa nižšiu sumu.  

Trofeje z rozpočtových summitov

Súčasnú situáciu a očakávaný vývoj načrtol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Peter Javorčík. Zlyhaný novembrový summit nepovažuje za nič dramatické, ani nezvyčajné a ak by došlo k dohode, bol by to skôr zázrak. Pripomenul, že ani pri rokovaniach o predchádzajúcich obdobiach k rozhodnutiu nedošlo na prvýkrát.

Dôležitejšia bola podľa jeho slov atmosféra, lebo lídri sa chcú dohodnúť oveľa viac ako predtým a preto je optimistický. Hlavnou otázkou je výška rozpočtu, pričom tlak je smerom dole oproti pôvodnému návrhu Komisie. Javorčík však upozornil, že v porovnaní so silou ekonomiky EÚ nejde o veľké peniaze. Okrem toho treba vyriešiť aj to, ako škrty prerozdeliť na jednotlivé kapitoly.

S posledným návrhom, ktorý vzišiel zo summitu je Slovensku vcelku spokojné. „Od začiatku chceme silný rozpočet, ale v súčasnej ekonomickej klíme je tlak na znižovanie rozpočtu z pohľadu čistých prispievateľov,“ zdôraznil Javorčík. Pripomenul, že pracujú s argumentom, že keď škrtajú národné rozpočty, tak treba aj európsky.

Ako poukázal štátny tajomník, nedá sa to však porovnávať, lebo rozpočet EÚ je najmä o investíciách. V prípade Slovenska ide o významný zdroj. Európske prostriedky predstavujú 75 % verejných investícií. „Treba sa však prispôsobiť súčasnej politickej realite a na škrt pristúpime, dôležité sú oblasti, kde k znižovaniu dôjde. Nakoniec, pri týchto diskusiách je to o národných záujmoch a lídri domov musia prichádzať s nejakými trofejami zo summitov,“ vysvetlil.  

Eurofondy nerastú na stromoch

Hlavný ekonóm Ministerstva financií SR Martin Filko tiež podčiarkol významnú rolu európskych fondov v slovenskom rozpočte. Poukázal, že dokonca zmierňujú negatívne vplyvy konsolidácie. „Chápeme však, že tieto peniaze nerastú na stromoch, ale sú zo zdrojov z iných krajín, ktoré tiež opravujú svoje rozpočty. A preto vznikajú politické tenzie,“ vysvetlil.

Priority pre investície sú podľa jeho slov vo veľkej miere politickou otázkou. Nový viacročný rámec má EÚ pomôcť pri napĺňaní priorít stratégie Európa 2020. Podľa jeho slov by sa nemali deklarovať jedny ciele a potom míňať peniaze na niečo iné. Pripomenul, že v národnom programe reforiem si slovenská vláda za priority stanovila základnú infraštruktúru, ľudský kapitál a zamestnanosť a vedu, výskum a inovácie. Prostriedky by sme teda mali podľa Filka míňať najmä na tieto oblasti.

Poukázal totiž na riziko, že ak z politických dôvodov vznikne priveľa priorít, nakoniec sa nebude nič financovať zmysluplne. „Treba sa zamerať na veci, čo prinášajú maximálny verejný benefit,“ zdôraznil. Pokiaľ ide o nové inovatívne podniky má podľa neho skôr zmysel poskytovanie pôžičiek ako grantov, aby sa nevytvárali nerovné podmienky.

Návrh nereaguje na výzvy 21. storočia

Stefaan de Corte z bruselského think-tanku Centre for European Studies sa vo svojom príspevku do diskusie pozeral viac na spoločnú budúcnosť ako na národné záujmy. Poukázal, že pre krízu sa mnohé krajiny dívajú na európsky rozpočet v prvom rade ako na zdroj peňazí. Zároveň však čelia aj jej ďalším dôsledkom ako je vysoká nezamestnanosť a pomalý rast.

No sú tu aj výzvy, ktoré len tak nezmiznú – globalizácia, strata konkurencieschopnosti voči štátom mimo EÚ, nepretržitý pokles exportu z EÚ od roku 1995, starnúca populácia a s ňou spojená záťaž na sociálny systém či energetická závislosť. Ani na ne podľa neho netreba v rámci spoločného rozpočtu zabúdať. Zároveň dodal, že podľa neho návrh nezašiel dostatočne ďaleko pri reakcii na výzvy 21. storočia.

Upozornil tiež, že Lisabonská zmluva dala EÚ nové úlohy a vzhľadom na tlak na znižovanie rozpočtu bude musieť zrejme dokonca operovať s menej peniazmi ako predtým, preto treba citlivo vyberať priority výdavkov. Z pohľadu poľnohospodárstva sa z jeho pohľadu netreba venovať ani tak výške dotácií, ale podpore konkurencieschopnosti sektora.

Ďalej majú význam oblasti podporujúce rast. Podčiarkol význam programu Spájame Európu. „Znižovanie výdavkov naň nie je dobré z hľadiska budúcnosti a podpory využitia potenciálu vnútorného trhu,“ upozornil.

Národné záujmy na úkor spoločných

Analytik Patryk Toporowsky z poľského Inštitútu pre medzinárodné záležitosti v úvode svojho príspevku poukázal na to, že v roku 1980 bol podiel EÚ na svetovej ekonomike na úrovni 30 %, v súčasnosti podľa údajov Medzinárodného menového fondu je to menej ako 20 %. Predpovede na ďalšie roky pritom hovoria o pokračovaní zhoršovania pozície Únie vo svetovej ekonomike. Inštitúcie okrem toho znižujú výhľady pre rast hospodárstva. Súčasne klesá konkurencieschopnosť EÚ.

Pozícia krajín V4 sa po vstupe do Únie zlepšila. Stále je však podľa jeho slov čo robiť, či už z hľadiska infraštruktúry alebo inovatívnosti. Ako poukázal okrem Českej republiky zvyšok V4 dosahuje v oblasti inovácií horšie výsledky ako krajiny BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Juhoafrická republika).

Aj Poľsko podľa jeho slov tvrdí, že viacročný rámec má slúžiť ako investičný nástroj a súčasne na plnenie cieľov stratégie Európa 2020. Podporovalo pôvodný návrh Komisie, na čo malo vplyv aj to, že komisár pre rozpočet Janusz Lewandowski je pôvodom Poliak. Krajina zároveň z celkového pohľadu podporuje európsku integráciu a čoskoro sa chce stať súčasťou eurozóny.

Podobne ako Slovensko, aj Poľsko teda chcelo čo najvyšší rozpočet, ale teraz je jasné, že to nebude možné. Dokáže akceptovať, ak rozpočet bude rovnaký ako bol v uplynulom období, čo je však tiež otázne.

Diskusia je aj podľa neho najmä o ústupkoch v národných záujmoch, čo je viditeľné pri kohéznej či  poľnohospodárskej politike. Menší ohľad je daný napríklad na inovácie. Spoločné záujmy ako je posilňovanie konkurencieschopnosti EÚ boli obetované v prospech národných záujmov. Očakáva, že pokračovaním v tomto duchu sa bude niesť aj februárové rokovanie európskych lídrov.

Ivan Lužica, partner na oddelení Consultingu spoločnosti Delloitte nastolil otázku, či sú na národnej úrovni naozaj stanovené priority, keď ostáva len rok do spustenia nového programovacieho obdobia. „Nevieme koľko peňazí dostaneme, ani či budú národné priority v súlade s európskymi,“ dodal. Zopakoval, že ide o prostriedky od daňových poplatníkov v iných krajinách. Poukázal aj na nevyhnutnosť riešiť otázku korupcie spojenú s európskymi fondmi.  

Jedinečná šanca pre Slovensko

Štátny tajomník počas diskusie uviedol, že neočakáva, že dôjde k veľkej zmene toho, čo vzišlo z posledného summitu. Zdôraznil, že Slovensko môže dostať viac ako predtým. „Otázkou je ako investovať tieto peniaze. Slovensko však má jedinečnú šancu, pretože po roku 2020 už budeme v inej pozícii a možno budeme čistými prispievateľmi,“ upozornil Javorčík.

Treba podľa neho dbať na dve veci. V prvom rade využívať zdroje lepšie a múdro, zaviesť viac spojených podmienok v jednej línii s európskymi prioritami. Druhým bodom je zamedzenie korupcie pri čerpaní. Národné priority bude Komisii treba predstaviť do júla 2013. Z jeho pohľadu budeme musieť najviac obhajovať zámery investovať do infraštruktúry, pretože exekutíva Slovensko povzbudzuje skôr sa zamerať a viac zdrojov investovať na iné oblasti. 

Martin Filko tiež poukázal, že eurofondy sú dočasné a preto by sa napríklad nemali používať na platy učiteľov, čo má len krátkodobé účinky, ale na ich tréning a rozvoj, čo bude mať ďalšie a dlhodobejšie pozitívne dôsledky.

Patryk Toporowsky pripomenul na tlak na zlepšenie využívania fondov miesto zvyšovania ich objemu, čo presadzujú najmä čistí prispievatelia. Upozornil však, že dobré využívanie zdrojov súvisí aj s dobrým fungovaním jednotného trhu, ktorý ešte stále nie je úplne dobudovaný.

Ivan Lužica rozvíjal myšlienku, že fondy treba využívať tak, aby nenarúšali prostredie. Súhlasí s názorom, že súkromné firmy by nemali dostávať granty, ale zvýhodnené úvery za to, že prispievajú k znižovaniu nezamestnanosti, zvyšovaniu inovatívnosti. Slovensko by podľa neho malo využiť príležitosť, lebo v budúcnosti sa šanca na zisk peňazí bude len znižovať a preto treba investovať tam, kde sa nám to najviac vráti. Viac by sa z jeho pohľadu malo teda dávať do vzdelávania a rozvoja ľudského kapitálu, kde vidí najvyššiu návratnosť vynaložených prostriedkov.

Stefaan de Corte upozornil na ďalší fakt, ktorý bude mať na konečný výsledok vplyv.  Ak sa totiž členským štátom nakoniec aj podarí dospieť k finálnemu rozhodnutiu, otvorená ostáva otázka, ako bude na ich dohodu reagovať Európsky parlament, ktorý má pri schvaľovaní rozpočtu tiež svoje slovo.

REKLAMA

REKLAMA