SEPA je vo finálnej fáze

Od 1. februára 2014 domáce úhrady a inkasá v 32 európskych krajinách nahradia SEPA platby. Vzniká tak priestor, v rámci ktorého spotrebitelia a podniky budú môcť realizovať cezhraničné transakcie v eurách za rovnakých podmienok ako doma.

bankové karty
zdroj sxc.hu

Projekt SEPA (Jednotná oblasť platieb v eurách) sa stáva realitou. Od februára budúceho roka budú spotrebitelia a podniky môcť zasielať a prijímať platby v eurách v rámci 32 krajín za rovnakých podmienok ako doma. Na SEPA participujú všetky členské štáty EÚ a Island, Lichtenštajnsko, Monako, Nórsko a Švajčiarsko.

Ide pritom o iniciatívu trhu. Ten po zavedení eura prejavil záujem o tento druh zjednodušenia platobného styku. Bankový sektor totiž dospel k názoru, že samoregulácia nebude stačiť a treba teda vytvoriť záväzný právny rámec a spoločný časový harmonogram implementácie. Cieľom projektu je zjednodušenie a efektívnosť realizácie platobných transakcií a odstránenie rozdielov medzi zahraničnými a domácimi platbami.

„ Platby v eurách budú môcť byť uskutočňované za rovnakých základných podmienok akoby prechádzali v rámci jedného štátu. Stierajú sa veľké rozdiely medzi domácimi platbami a zahraničnými denominovanými v eurách,“ vysvetlil vedúci tlačového a politického oddelenia Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Andrej Králik.

Občanom a firmám by podľa nového systému v celom priestore mal stačiť jeden bankový účet a jedna banková karta. Inkasné platby tiež budú môcť byť v budúcnosti realizované aj cezhranične a nebude treba otvárať bankové účty v druhej krajine. Tým sa podľa Králika znížia náklady a platby by mali prebiehať rýchlejšie. Európska komisia od projektu očakáva aj vznik nových inovatívnych riešení napríklad pre mobilné platby, ktoré sú často možné  len na vnútroštátnej báze.

Jednou kartou by sa malo dať platiť kdekoľvek

Okrem snahy harmonizovať legislatívne štandardy a postupy tak, aby cezhraničná a domáca transakcia neboli rozlišované, systém prináša aj spoločný rámec pre platobné karty, aby sa jednou kartou dalo platiť kdekoľvek.

Ako informoval generálny riaditeľ odboru platobného styku Národnej banky Slovenska Peter Holička, slovenské bankové prostredie je z pohľadu bankových kariet na príchod SEPA pripravené. Žiadna banka už totiž nevydáva karty bez čipu, ktorý vyžaduje zadanie bezpečnostného PIN kódu.

Slovensko však má v procese implementácie SEPA dve výnimky. Ich cieľom je dať spotrebiteľom a firmám viac času na prispôsobenie sa na zmeny. Prvou výnimkou je základná povinnosť pri identifikácii platobného účtu pomocou kódu IBAN. Ten budú musieť fyzické osoby na území SR používať až od 1. februára 2016, pričom dovtedy postačí zaužívaný BBAN kód. Druhá výnimka sa týka podnikateľov, ktorým sa povinnosť komunikovať s bankami prostredníctvom XML štandardu posúva tiež o dva roky.

Zároveň upozornil na dohodu, že sa aj po implementácii SEPA budú naďalej používať symboly – variabilné, špecifické i konštantné.

Nárast konkurencie

Štandardizácia formátov platieb SEPA by podnikom mala priniesť zvyšovanie počtu elektronických transakcií a fakturácií. „Rýchlejšie zúčtovanie, zjednodušené spracovanie a zníženie nákladov a rizík manipulácie s hotovosťou prispejú k zníženiu nákladov a uľahčia prístup podnikov na nové trhy, umožní organizáciám a firmám znížiť počet bankových účtov a zjednodušiť tak riadenie likvidity,“ konštatoval výkonný riaditeľ Slovenskej bankovej asociácie Ladislav Unčovský.

Banky podľa jeho slov nevedia vyčísliť, koľko ich prechod na systém SEPA bude stáť. Dá sa však hovoriť o miliónoch eur. Unčovský zároveň pripustil riziká projektu, napríklad že klienti si budú zriaďovať účty v zahraničí, alebo niektoré nadnárodné telekomunikačné firmy budú inkasá realizovať z jedného centra. Zároveň dúfa, že nebude mať vplyv na ceny platobného styku, pretože na Slovensku je jeden z najlacnejších v EÚ. Podľa Holičku SEPA síce otvára priestor pre konkurenciu, ale tá by ceny mala tlačiť skôr dole.

Ako pre EurActiv uviedla Elena Kohútiková, zástupkyňa generálneho riaditeľa VÚB banky, SEPA je z pohľadu klientov banky veľmi atraktívnym riešením. „Príde k urýchleniu platobného styku aj zahraničného tak, ako ho dnes poznáme doma – to znamená, že platby v eurách v ktorejkoľvek z týchto krajín budú vnímané ako domáce platby. Tu sa pre nás tiež ukáže, aké výhodné je pre Slovensko mať euro,“ vysvetlila.

„Využívanie jednotného formátu platieb, ako aj jednotných identifikačných znakov po pravdepodobne trochu ťažšom úvodnom nábehu privítajú aj naši občania, nielen podnikatelia.“ dodala.

Riziká tiež vidí v tvrdšom konkurenčnom prostredí pre banky vzhľadom na možný prechod klientov do inej banky doma alebo v zahraničí. Zároveň poukázala na vysoké finančné nároky na zmenu technického riešenia k spracovaniu v bankách, ale aj u súkromných klientov.

„Celkovo možno povedať, že SEPA prinesie jednoznačne pozitíva pre klientov bánk tak z hľadiska rýchlosti prevodu finančných prostriedkov, transparentnosti, ale i nižších nákladov,“ konštatovala.

REKLAMA

REKLAMA