Slovensko má najvyššiu produktivitu práce a najnižšie mzdy

Nízke slovenské mzdy sú vzhľadom na vysokú produktivitu európsky unikát, tvrdia experti. Riešenie by mal priniesť najmä lepší sociálny dialóg.

praca
Zdroj: Pablo Virgo, www.creativecommons.org

Pozadie:

Viac ako 70 expertov z európskych krajín diskutovalo v Žiline o otázkach produktivity, inovačného rastu a znalostnej ekonomiky. Európsku konferenciu produktivity EPC 2007 zorganizovali Európska asociácia národných centier produktivity a Slovenské centrum produktivity v Žiline.

Otázky:

Slovensko má najvyššiu produktivitu práce a najnižšie mzdy v rámci krajín V4. Minulý rok mala slovenská hodinová produkcia hodnotu 16,31 USD, Slovenskí pracovníci vyprodukovali hodnotu 28 209 USD na osobu. V okolitých krajinách V4 to bolo len zhruba 23 500 USD.

Najvyššiu produktivitu práce na svete majú Spojené štáty americké. Ak sú USA referenčná hodnota 100%, potom je produktivita európskych krajín nasledovná:

Priemerná mzda však na Slovensku nepresiahla 19 000 Sk, zatiaľ čo v Česku je v prepočte približne 26 000 Sk a v Maďarsku a Poľsku približne 24 000 Sk. Čísla uviedol predseda vlády Robert Fico na Európskej konferencii produktivity EPC 2007 v Žiline. “Takýto stav je unikát,” tvrdí  fínsky expert Peter Rehnstrom, šéf Európskej asociácie centier národnej produktivity. Silná produktivita totiž zvyšuje konkurencieschopnosť krajiny a následne rastú aj mzdy v hospodárstve.

Produktivita práce je kľúčovým faktorom konkurencieschopnosti a ekonomickej výkonnosti krajiny. Rast produktivity je obzvlášť dôležitý v čase klesajúceho demografického trendu, ktorý trápi celú EÚ. Spolu s imigráciou je to spôsob, ako nahradiť ubúdajúcu pracovnú silu. Medzi kľúčové faktory rastu produktivity patria:

  • vzdelávanie
  • výskum a vývoj
  • moderné technologické riešenia výroby
  • digitálne technológie (digitálny podnik)
  • motivácia zamestnancov

Pozície:

Robert Fico, predseda vlády: Nízke mzdy napriek vysokej produktivite sú „daň za politiku lacnej pracovnej sily,“ vyhlásil na na konferencii v Žiline. Odmieta však umelý tlak na rast platov, pretože by mohol viesť k zvýšeniu inflácie. „Ide to mimo vlády,“ vyhlásil premiér. Riešenie vidí v sociálnom dialógu – odbory a zamestnávatelia by mali nájsť dohodu na primeranom zvyšovaní platov. Naznačil, že zmenu by mali zabezpečiť aj prosperujúce firmy, ktoré by sa mali viac deliť o vysoké zisky so zamestnancami.

Vo svojom vystúpení premiér viackrát zdôraznil, že vláda chce budovať znalostnú ekonomiku. Na otázku, prečo je Slovensko stále na chvoste krajín EÚ v investíciách do vedy, výskumu a vzdelávania, odpovedal „kde nič nie je, ani čert neberie.“ Zdôraznil, že vláda „v rámci možností urobila maximum,“ aby podporila znalostné sektory a nielen poľnohospodárstvo.

Jaroslav Holeček, Volkswagen Slovakia: Príčinu odlišného vývoja medzi produktivitou a mzdami na Slovensku a v krajinách V4 vidí v ekonomickom zameraní Slovenska: „Na Slovensku je dominantný automobilový priemysel a ten výrazne tlačí na produktivitu práce.“ Dôvodom je vplyv japonského myslenia v celom sektore a tiež charakter výroby, kde zhruba každé 3 minúty môže z linky zísť auto za viac ako milión korún. Efektívne využívanie času a kapitálu sa tak stáva mimoriadne dôležité. Pri zvyšovaní produktivity práce považuje za kľúčové väčšie investície do odborného vzdelávania. Zdôraznil tiež motiváciu a systém odmeňovania zamestnancov.

Milan Gregor zo Slovenského centra produktivity: Príčinu nízkych miezd napriek vysokej produktivite vidí v historickom vývoji Slovenska. Je presvedčený, že žiadna vláda doteraz nechcela výraznejšie uvoľniť rast miezd v hospodárstve. Rast produktivity odporúča dosiahnuť aj konceptom „digitálneho podniku.“ V digitálnej podobe je tak možné navrhnúť a odskúšať výrobu konkrétneho produktu alebo organizáciu práce a pripraviť optimálny model systému.

Peter Rehnstrom, Európska asociácia centier národnej produktivity, Brusel: Slovenský model považuje za unikát: „Situácia na Slovensku, keď produktivita rasie, ale mzdy stagnujú, je iná, ako zvyčajne býva.“ Dôvody vidí vo vysokej miere nezamestnanosti, ktorá brzdí konkurenčný tlak na trhu práce. Negatívny vplyv môže mať podľa neho aj odliv mozgov zo Slovenska, keďže väčšinou ide o vysoko kvalifikovaných ľudí, ktorí by inak zvyšovali mzdovú úroveň v krajine. Zdôraznil, že Fínsko patrí medzi krajiny s najvyššou produktivitou práce, čo dosahuje aj vďaka investíciám do vedy a výskumu na úrovni viac ako 3% HDP.

REKLAMA

REKLAMA