Slovensko si nemôže dovoliť strácať ľudský kapitál

Pracovná mobilita je pre Slovensko príležitosťou, treba ale zabezpečiť, aby nebola jednosmerná. Pomôcť môže spolupráce štátnych aj neštátnych subjektov, zhodli sa diskutujúci na podujatí EU Stakeholder Brunch.

Brunch: Mobilita vs odlev mozgov
http://euractiv.sk

Slováci možnosť voľného pohybu v EÚ oceňujú a aj ho využívajú. Menej je už Slovensko otvorené migrácii ľudí z tretích krajín, hovorí vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek.

„Môj osobný názor je, že Slovensko by sa mohlo viac otvoriť a prijímať viac pracovníkov,“ myslí si Chrenek.

Prínosy mobility sú podľa Dušana Chreneka zjavné, migrácia okrem iného pomáha vyrovnávaniu dopytu a ponuky na trhu práce, vedie k vyšším príjmom. Chrenek pripúšťa, že s mobilitou je spojená hrozba odlevu mozgov.

„Odpoveď na tento problém musia hľadať štáty doma,“ hovorí. Súčasťou tejto odpovede je podľa jeho slov reforma vzdelávacieho systému, aktívne politiky trhu práce a investície do vedy a výskumu.

Za problém ale považuje rastúci problém „prekvalifikácie“, kedy sú vysoko kvalifikovaní ľudia v hostiteľskej krajine ochotní akceptovať prácu s nižšou vyžadovanou kvalifikáciou.

Štát má vyslať signál, že mu na ľuďoch v zahraničí záleží

Riaditeľ Inštitútu vzdelávacej politiky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Matej Šiškovič konštatuje, že čísla nehovoria o výraznom exode pracovnej sily do zahraničia. Z výberového zisťovania vyplýva, že zo Slovenska emigruje 2 a pol tisíca ľudí ročne a kumulatívne zhruba 100 tisíc pracuje v zahraničí. Z toho je vysokoškolsky vzdelaných asi 10 %. Jasný trend vidí rezort v náraste podielu slovenských študentov študujúcich v zahraničí, v posledných rokoch najmä v Českej republike. Podľa Šiškoviča je to možné vnímať ako pozitívum aj ako výzvu.

Upozorňuje na štipendijný program, v rámci ktorého sa slovenským študentom preplatí štúdium na niektorej z najlepších svetových univerzít, pričom tento človek sa po ukončení štúdia zaväzuje odpracovať určitý čas na pozícii v štátnej správe. Z doteraz 24 podporených študentov, však bolo len 7 bolo prijatých do štátnej správy, o zvyšok štát nemal záujem.  

Program sa na základe skúseností upravil a jeho kritériá sa sprísnili. Šiškovič vidí priestor na zvyšovanie jeho rozpočtu. Aj Slovenská akadémia vied má program ako pritiahnuť špičkových slovenských vedcov na projekty naspäť, tento program by sa mohol do budúcnosti rozšíriť cez operačný program výskum a vývoj.

„Zo stranu štátu sa dá urobiť viac, základom je vyslať signál, že nám na tých ľuďoch záleží“, dodáva Matej Šiškovič.  

Zuzana Krchňavá z odboru medzinárodných vzťahov a európskych záležitostí Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny upozorňuje, že koncept férovej mobility je jednou z priorít novej Európskej komisie. Rezort podľa nej vníma snahu niektorých členských štátov o obmedzenie pracovnej mobility v dôsledku tzv. sociálneho turizmu, proti čomu na európskych fórach vystupuje. Pracovnú mobilitu vníma rezort pozitívne ako prirodzený jav, hoci Krchňavá pripúšťa, že môže mať negatívne dopady v podobe fenoménu odlivu mozgov, a stým súvisiace straty investícií do vzdelania u takýchto ľudí a zvýraznený problém starnutia populácie.

Debata založená na mýtoch

Martin Kahanec zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) hovorí, že debata o pracovnej mobilite bola často založená na mýtoch a zlých percepciách, ktoré dáta neukazujú.

„Po rozšírení EÚ (v roku 2004 a 2007) tu bolo asymetrické vnímanie a až strach zo sociálnej turistiky. Tvrdé dáta ukazujú, že sa to vôbec nepotvrdilo,“ konštatuje. Aj v extrémnom príklade írskeho mesta Dublin, kam smerovalo po rozšírení veľké množstvo ľudí sa negatívne efekty v podobne väčšej nezamestnanosti Írov vôbec nepotvrdili. Naopak, Kahanec hovorí, že migrácia vedie k tvorbe pracovných miest.

Dáta podľa neho nepotvrdzujú ani to, že motiváciou pre migráciu sú sociálne benefity.

„Hrozby boli skôr na strane vysielacích krajín a možno sa im venovalo menej pozornosti ako sa malo,“ dodáva Kahanec. Medzi tieto hrozby radí odlev mozgov, vplyv na demografiu krajiny, verejné financie a inovačný potenciál.

Krajiny Vyšehradskej štvorky sú na tom podľa neho v porovnaní napríklad s pobaltskými krajinami lepšie a nenachádzajú sa v negatívnej špirále. „Nie je to len o tých, čo odídu ale aj o dopadoch na zvyšnú populáciu,“ dodáva.

Z výberových zistení podľa jeho slov nevplývava, že vzdelanejší ľudia migrujú viac. Snahou štátu by ale v každom prípade malo byť snažiť sa zabezpečiť, aby migrácia bola cirkulárna. „Dôležité je ponúknuť víziu, že títo ľudia môžu mať vysokú kvalitu života aj keď sa vrátia.“

Mobilita napriek bariéram

Riaditeľ Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník pomenováva typické druhy migrantov. Prvým je  politológ pracujúci v McDonalde v Anglicku, pričom dopĺňa, že podiel takých to ľudí klesá, nakoľko mzdový rozdiel sa postupne znižuje. Druhým typom sú tí, ktorí zostanú pracovať v zahraničí ak tam študovali a tretia skupina takí, ktorí chodia na týždňovky, napríklad opatrovať seniorov do Rakúska, čo zo sebou nesie negatíva na rodinný život jednotlivca. Každá z týchto skupín si podľa Páleníka vyžaduje špecifický prístup ak ju chceme prilákať naspäť.

Problémom naďalej je, že európska legislatíva stále nie je pripravená tak, aby sa ľudia hýbali po Európe slobodne bez administratívnych bariér, napríklad v oblastí daní.

S týmto konštatovaním súhlasí aj Martin Šuster z Národnej banky Slovenska, podľa ktorého je zamestnať kvalitných pracovníkov zo zahraničia „veľmi bolestné,“ najmä kvôli procedúram a postupom ohľadne sociálneho a zdravotného poistenia.

Nie je to o peniazoch

Michal Kovács z občianskeho združenia LEAF sa venuje programu, ktorý motivuje šikovných Slovákov k návratu na Slovensko alebo inak prepája túto komunitu so Slovenskom.

„Najprv bol plán založiť dobrú strednú školu pre talentovaných ľudí, potom sme si uvedomili, že ak bude naozaj dobrá, väčšina ľudí odíde do zahraničia a tak vznikla myšlienka vytvoriť program, ktorý im bude pomáhať sa vrátiť,“ vysvetľuje genézu programu.

„Nemám rád pojem odlev mozgov, lebo to, že má niekto možnosť cestovať a pracovať je fantastické“, dodáva Kovács. Na Slovensku by sme podľa neho mali zapracovať na dátach, aby sme napríklad vedeli, koľko ľudí sa vracia.

Kovács spochybňuje všeobecne prevládajúci názor, že šikovní ľudia migrujú najmä za vidinou lepšieho zárobku. „Nie je to len o tom, veľká časť z toho je túžba po dobrodružstve, konfrontácia s väčšou konkurenciou, chuť otestovať samého seba. Nie je to len o peniazoch.“

Títo ľudia majú silnú potrebu svojou prácou zanechať stopu a mať sa od koho učiť a posúvať sa dopredu, vysvetľuje. Slovensko to podľa neho môže ponúknuť.

Práca s diaspórou

Samozrejmosťou zo strany štátu by mala byť ochota vrátiť ľuďom občianstvo alebo im dať možnosť voliť v prezidentských voľbách. „Ak sa tvárime, že sú to naši ľudia a to je to najmenej, čo môžeme urobiť,“ myslí si Kovács.

Spomína príklad Írska a Izraela ako krajín, ktoré vedia konštruktívne pracovať so svojou diaspórou. Íri napríklad usporadúvajú summity, kde sa stretávajú írsky premiér s diaspórou podnikateľov a „opinion leadrov,“ necháva si od nich poradiť a dáva im aj odozvu. Krajina tiež odmeňuje Írov na vplyvných miestach v zahraničí, ktorí cez svoje kontakty prinesú do krajiny investíciu.

LEAF prepája Slovákov žijúcich v zahraničí medzi sebou a so Slovenskom, z čoho vznikajú do veľkej miery náhodné partnerstvá. Už tretí rok ponúka LEAF Slovákom zo zahraničia stáže a senior pracovné príležitosti na Slovensku. U tých, ktorí návrat na Slovensko nezvažujú, využívajú dobrovoľnícky mentoring na diaľku, napríklad pre neziskovky.  

Postaviť sa k problému

Z diskusie vyplynulo, že komplexná starostlivosť o slovenskú diaspóru v zahraničí nie je v kompetenčnom zákone doriešená. „Je dobré, keď má niekto nad tým „ownership“, bez ohľadu, či to má napísané v zákone. Nemôže to samostatne vyriešiť ani štát, ani mimovládny sektor, je to o spolupráci,“ domnieva sa Matej Šiškovič.

S tým súhlasí aj Michal Kovács. V LEAF majú dobrú skúsenosť s pracovníkmi Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktorí pôsobia na veľvyslanectve vo Washingtone, konkrétne s veľvyslancom Petrom Kmecom a ekonomickým diplomatom Petrom Kolesárom.

„Ten sa úlohy ujal, nikto mu to neprikázal a je veľmi aktívny napriek tomu, že má mnoho iných povinností, je skvelým príkladom,“ hovorí o Petrovi Kolesárovi Kovács.

Juraj Vantuch zo Slovenského národného observatória odborného vzdelávania polemizuje s názorom, že vzdelanejší ľudia nemigrujú viac ako ostatné vzdelanostné skupiny. Údaje z výberového zisťovania podľa neho nie sú v tomto zmysle smerodajné a nemôžeme sa utešovať, že to tak naozaj je.

S tým súhlasí aj Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV. „Tých, ktorí nám unikli a ktorí sa nikdy nevrátia nám čísla neukazujú.“ Konzervatívny odhad Slovákov, ktorí pracujú v zahraničí je podľa neho 200 tisíc a krajina to ekonomicky pocíti.

Vysielajúca krajina by na týchto ľudí nemala nahliadať len cez ich know-how a peniaze, dopĺňa Michal Kovács. V prípade, že sa rozhodnú vrátiť donesú zo sebou zväčša aj veľký kus kultúry otvorenosti a citlivosti voči inakosti, čo môže veľmi pozitívne vplývať na spoločnosť ako celok, zakončuje.

Videá s príspevkami vystupujúcich nájdete na Youtube kanáli EurActiv.sk

Pozadie

V čase, keď je v EÚ 24,6 milióna ľudí bez práce, je len v systéme EURES evidovaných 1,5 milióna voľných pracovných miest. Dôvodmi sú nesúlad zručností s potrebami pracovného trhu a nedostatok pracovnej mobility. Európske štatistiky ukazujú, že len 3 % pracovnej sily využíva právo na voľný pohyb a pracuje v zahraničí. Predstavuje to približne 7 miliónov ľudí, ku ktorým treba prirátať tých, ktorí dochádzajú za prácou cez hranice (1,1 milióna) a pracovníkov vyslaných na dočasný výkon práce v inej krajine (1,2 milióna).

Čoraz viac pracovnú mobilitu využívajú vysoko kvalifikovaní pracovníci, ich počet sa za posledné roky zdvojnásobil. Najčastejším cieľom migrantov je Rakúsko, Nemecko, Belgicko a severské krajiny. Odliv takýchto pracovníkov najsilnejšie pociťujú krajiny najviac postihnuté krízou.

EU Stakeholder Brunch na tému: Pracovná mobilita – príležitosť alebo hrozba odlevu mozgov zo Slovenska organizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s portálom EurActiv.sk a Zastúpením Friedrich Ebert Stiftung v SR.

REKLAMA

REKLAMA