Moderná grécka tragédia: Štúdia spája samovraždy s úspornými politikami

Úsporné opatrenia gréckej vlády majú priamu súvislosť s prudkým nárastom počtu samovrážd u mužov, vyplýva z prieskumu University of Portsmouth.

Znevýhodnené skupiny Zdroj: EP
Znevýhodnené skupiny Zdroj: EP

Za každým percentom, o ktoré grécka vláda znížila výdavky, je nárast počtu samovrážd u mužov o 0,43 %.

V rokoch 2009 až 2010 spáchalo samovraždu 551 Grékov „výhradne kvôli fiškálnym úsporným opatreniam“, povedal spoluautor štúdie Nikolaos Antonakakis pre britský denník Guardian.

Koreláciu medzi úspornými verejnými politikami a vyšším počtom samovrážd už popísali aj iné štúdie. Portsmouthská analýza sa líši kontrolou ďalších socio-ekonomických dôsledkov a kompexným štatistickým modelom.

Podľa ekonóma a spoluautora Alana Collinsa sú tu jasné rodové rozdiely, nakoľko u žien zvýšený počet samovrážd zaznamenaný nebol. Najohrozenejšou skupinou z dôvodu úsporných opatrení sú muži vo veku 45 až 89. Práve túto vekovú kategóriu pravdepodobne zasiahlo znižovanie miezd a penzií.

Ďalšími dôsledkami úsporných opatrení v Grécku je zvýšenie počtu ľudí infikovaných vírusom HIV. Ide o nárast o 200 percent v roku 2011 kvôli škrtom v rozpočte na prevenciu. Vzrástol počet užívateľov drog a nezamestnanosť mladých ľudí je na úrovni 50 %. Grécko navyše zaznamenalo aj prepuknutie malárie kvôli zníženému rozpočtu na postrek proti komárom.

Podľa charitatívnej organizácie Samaritans existuje medzi nezamestnanosťou a samovraždami priama súvislosť. Ich počet stúpa práve v časoch recesie.

„To, že znevýhodnení ľudia žijú kratšie – s psychickými a mentálnymi poruchami a pravdepodobne svoj život ukončia samovraždou, je nespravodlivosťou, ktorá si žiada pomoc od takých organizácií ako je Samaritan,“ uvádza organizácia vo svojom stanovisku.

Podľa údajov, ktoré zverejnil minulý mesiac grécky štatistický úrad ELSTAT, v roku 2012 v Grécku spáchalo samovraždu 508 ľudí. Je to nárast o 36 % oproti roku 2008, teda predtým, než začala kríza.

REKLAMA

REKLAMA