Všeobecný prínos TTIP je nesporný, tvrdí odborník

Ak sa EÚ a USA nedohodnú, nastaví štandardy svetového obchodu niekto iný, tvrdia experti. Slovensku by mala dohoda priniesť nárast HDP, zvýšenie zamestnanosti, zahraničných investícií a celkový vplyv na vzájomný obchod.

TTIP AmCham Sedgwick
http://euractiv.sk

Kým prínosy TTIP sú rozptýlené medzi celú populáciu EÚ a USA, náklady, ktoré sú menšie, sú koncentrované do veľmi málo odvetví. Je to veľmi efektívne v lobovaní proti nej, povedal na podujatí „Transatlantic Trade and Investment Partnership: A Year After“ analytik Sberbank Europe, Vladimír Vaňo.

Podujatie zorganizovala Americká obchodná komora na Slovensku v spolupráci s Veľvyslanectvom USA na Slovensku a Podnikateľskou alianciou Slovenska.

„Ak nevytvoríme transatlantický regulačný rámec my, štandardy svetového obchodu nastaví niekto iný,“ hovorí americký veľvyslanec na Slovensku Theodore Sedgwick. „Momentálne je našou úlohou vzdelávať verejnosť o tomto partnerstve,“ dodal.

Priority pre Slovensko

„Všeobecný prínos TTIP je nesporný,“ hovorí generálny riaditeľ sekcie zahraničného obchodu Ministerstva hospodárstva Štefan Rozkopál. Očakáva sa nárast HDP, zvýšenie zamestnanosti, zahraničných investícií a celkový vplyv na vzájomný obchod, dodáva.

Pre Slovensko by bolo veľkým prínosom zníženie netarifných ciel na automobilové, chemické a farmaceutické výrobky. V súčasnosti takéto clá zaťažujú administratívu do výšky približne 25 %, čo by po znížení mohlo klesnúť minimálne na polovicu, vysvetľuje Rozkopál.

Vďaka zníženiu colných sadzieb by sa zlepšil prístup na trh v oblastiach ako automobilový priemysel, strojárstvo, hutníctvo, oceliarstvo či elektrotechnika, ktoré sú pre slovenskú ekonomiku kľúčové, hovorí.

Slovensko bude tiež podľa Rozkopála spokojné, keď sa príjmu nové pravidlá mechanizmu riešenia sporov medzi investormi a štátom (ISDS) v rámci TTIP. „Momentálne medzi Slovenskom a USA platí dohoda o ochrane investícií z roku 1991, čím sme jednou z mála krajín EÚ, ktorá takúto dohodu má. Nie je ideálna, ale je lepšia ako žiadna,“ hovorí.

Ďalšími prioritnými oblasťami pre Slovensko sú aj oblasti energetiky a udržateľného rozvoja, prístup na trh so službami a vo verejnom obstarávaní, ochrana zemepisných označení a poľnohospodárstvo.

Finančné služby

Najväčšou pridanou hodnotou TTIP pre finančný sektor je nastavenie globálnych pravidiel, hovorí analytik Sberbank Vladimír Vaňo.

Pre Slovensko je podľa neho TTIP veľmi dôležitá z dvoch aspektov: slovenskí podnikatelia by vďaka zladeniu regulačných rámcov získali určitú ochranu pred tým, aby do „novej Európy“ neprišla regulácia zo „starej Európy“, ktorá je pre podnikateľský sektor v niektorých prípadoch likvidujúca. Druhý aspekt je citeľné zvýšenie exportu pre slovenský automobilový priemysel.

Zložitosť vyjednávania o zhode v oblasti finančných služieb, podľa Vaňa, vyplýva z toho, že bankové sektory sú diametrálne odlišné. USA trvajú na tom, že ich regulačný rámec (zákon Dodd Frank) je postačujúci, kým EÚ tlačí na nové smernice, ktoré sú súčasťou bankovej únie.

Počas posledných kôl rokovaní sa dohodlo, že otázka finančných služieb nebude predmetom ďalších rokovaní, práve kvôli výraznej opozícii americkej strany voči snahám priblížiť sa regulácii Basel 3, hovorí. „Pokiaľ sa USA a EÚ nedohodnú na spoločných štandardoch, tak sa na nich dohodne niekto iný a my budeme musieť ich nasledovať,“ dodáva.

Energetika

„TTIP môže prispieť k tomu, že energetický sektor bude benefitovať z prípadného odstránenia bariér a vznikne priestor pre investície, vytvorenie stabilného prostredia, spolupráce v infraštruktúre a zdrojov,“ hovorí Henrich Krejčí zo Slovenského plynárenského priemyslu.

„Priamy dopad ťažby bridlicového plynu v USA a jeho dovoz bude na Slovensku skôr sekundárny,“ tvrdí Krejčí. Export bridlicového plynu z USA nepochybne prispeje k zvýšeniu energetickej bezpečnosti EÚ, pokiaľ ide o trh s plynom. Od tohto importu sa však na strane EÚ očakáva vyriešenie všetkých problémov, hovorí.

Bridlicový plyn môže prispieť k vyššej likvidite európskych habov, zníži celkovú cenu plynu, povedie k vyššej atraktivite pre biznis a jeho využívaniu ako jedného z najekologickejších fosílnych palív. Ale nezbaví nás to zodpovednosti k zabezpečeniu energetickej bezpečnosti. Je potrebné pokračovať v investíciách do infraštruktúry a prepojení cezhraničných sietí, zabezpečení dlhodobých dodávok do EÚ a snaha o diverzifikáciu, dodáva Krejčí.

Potravinárstvo a poľnohospodárstvo

Potravinárstvo a poľnohospodárstvo je v kontexte TTIP oblasťou s najväčším otáznikom, myslí si predseda Slovenskej potravinárskej komory Daniel Poturnay. Spoločná poľnohospodárska politika EÚ tak ako je teraz nastavená, je na 10 rokov nekompatibilná s TTIP, dodáva.

Zmyslom dohody o TTIP by malo byť zvýšiť konkurencieschopnosť, efektivitu výroby, zväčšovať kapacity. Spoločná poľnohospodárska politika nie je zameraná na zvyšovanie efektívnosti výroby, ale skôr na zvyšovanie zamestnanosti na Slovensku. V rámci SPP je podporovaná vertikálna integrácia. Spracovatelia sa majú prepájať s miestnymi prvovýrobcami, robiť spoločné investície. SPP tak nie je zameraná na konkurencieschopnosť smerom von, vytváranie nových odbytísk, ale uzatvárania sa do seba, zabetónovaný priestor, kde by tento sektor mal prežiť, vysvetľuje Poturnay.

„V tejto chvíli sa priestor na prínosy vzájomného obchodu v potravinárstve a poľnohospodárstve neotvára. Netreba TTIP odmietať v tomto odvetví, ale potreboval by väčšiu analýzu a dlhšie zbližovanie politík týchto dvoch ekonomických celkov,“ hovorí.

REKLAMA

REKLAMA