Modrých kariet v EÚ je zatiaľ málo

Vysokokvalifikovaných zamestnancov firmy hľadajú doma aj medzi cudzincami. Vydávanie európskej modrej karty je okrajové, hoci na konferencii v Bratislave bola predmetom najväčšieho záujmu.

Multietnický tím (FreeDigitalPhotos.net)
Autor: Ambro, Zdroj: FreeDigitalPhotos.net

„Sme presvedčení, že na prilákanie nových investícií a zrýchlenie prechodu na vedomostnú ekonomiku je nevyhnutné zabezpečiť dostatok kvalifikovaných pracovníkov. Slovensko už teraz začína pociťovať ich nedostatok najmä v oblastiach s vyššou pridanou hodnotou,“ uviedol výkonný riaditeľ Americkej obchodnej komory v SR Jake Slegers.

Veľvyslanec USA na Slovensku Theodore Sedgwick dodal, že viacero miest na Slovensku sa s príchodom nových firiem stalo uzlami informačných technológií. „Všetky tieto firmy potrebujú ľudí so špecifickými znalosťami a zručnosťami a je pre nich dôležité mať podporné  migračné politiky.“

Pri nedostatku kvalifikovaných a jazykovo zdatných slovenských žiadateľov o prácu sú predovšetkým nadnárodné firmy nútené hľadať vhodných zamestnancov nielen medzi občanmi ďalších štátov EÚ, ale tiež z tretích krajín.

Posun v diskurze

Riaditeľ Migračného úradu SR Bernard Priecel vysvetlil, že Slovensko je krajina, kde len 1,5 % obyvateľov tvoria cudzinci s legálnym pobytom, predpokladá sa však kontinuálny rast migrácie v budúcnosti.

„Už nie je doba, kedy by sme sa mohli tváriť ako skanzen na opustenom ostrove a že vlny, ktoré nás obmývajú nám nespôsobujú eróziu pobrežia,“ povedal. „Ak budeme migráciu ignorovať, môže spôsobiť problémy. Jej existencia musí byť akceptovaná všetkými politickými subjektmi.“

Poukázal napríklad na problém, ktorý vznikol z neefektívneho fungovania azylového systému v Grécku, ktorého hranice sú podobne ako v prípade Slovenska hranicami Schengenského priestoru.

V roku 2011 vláda prijala východiskový dokument pre migračnú politiku do roku 2020.

Oľga Gyarfášová z Inštitútu pre verejné otázky (IVO) dokument pochválila, naznačuje totiž obrat v diskurze. „V zahraničí sa sústreďujú na súťaž o mozgy, benefity a zisky, v slovenských podmienkach bol diskurz skôr obranársky a spája sa hlavne s obavami,“ uviedla.

Integrácia a rast

„Cudzincami sa na pracovnom trhu nemajú len zapĺňať medzery v oblastiach, kde nie sú saturované, ale chceme, aby sami vytvárali nové príležitosti,“ poznamenal štátny tajomník MPSVR Branislav Ondruš. Rovnako ako ďalší prítomní panelisti priznal, že migrácia je vzhľadom na mieru nezamestnanosti v SR citlivou politickou otázkou.

Lieven Brouwers, špecialista na vysokokvalifikovaných migrantov z Riaditeľstva pre vnútorné záležitosti EK uviedol, že „migrácia je trvalým prvkom ekonomiky EÚ“, preto je potrebné vytvárať dlhodobé migračné politiky.

Prieskumy, ktoré uskutočňujú Medzinárodná organizácia pre migráciu, európske inštitúty, ale tiež napríklad IVO na Slovensku potvrdzujú, že medzi migrantmi je vyššia miera nezamestnanosti a zároveň často vykonávajú práce majú pre ňu vyššiu kvalifikáciu, čo súvisí aj problémom overovania a porovnania dokladov o dosiahnutom vzdelaní obzvlášť z tretích krajín.

Riaditeľka Inštitútu pre migračnú politiku (MPI Europe) Elisabeth Collett poukázala aj na to, že európske vlády musia ukázať, že sú schopné úspešné integrovať migrantov, ktorý už v EÚ sú, inak nedokážu presvedčiť verejnú mienku o budúcich migračných politikách.

Brouwers dodal: „Imigrácia nenahrádza integráciu a prínosy jednej skupiny nevyžadujú straty u tej druhej.“

Modrá karta

Na úrovni EÚ existuje viacero smerníc upravujúcich oblasť migrácie. Veľký záujem medzi prítomnými diskutujúcimi bol predovšetkým o tzv. modrú kartu EÚ, ktorá priamo upravuje podmienky a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (2009/50/ES). Cieľom jej prijatia je prilákať týchto pracovníkov v globálnom „boji o mozgy“, uľahčiť ich proces prijímania harmonizáciou v celej EÚ a tiež zlepšiť právny štatút osôb, ktoré už v EÚ sú. Vzťahuje sa na žiadateľov o prijatie na dobu dlhšiu ako 3 mesiace a na ich rodinných príslušníkov.

Termín pre transpozíciu smernice do národných predpisov bol v júni 2011. Príslušné novelizované zákony SR nadobudli účinnosť 20.7.2011. Zástupcovia biznisu ale upozornili, že modré karty sa zatiaľ nepoužívajú tak, ako boli zamýšľané smernicou,

Liewen Brouwers priznal, že v niektorých členských krajinách došlo k oneskoreniu či nesprávnej transpozícii a Komisia to sleduje. V mnohých krajinách navyše existujú konkurenčné národné schémy. V roku 2014 sa uskutoční komplexné vyhodnotenie zavedených opatrení. Vzhľadom na krátkosť účinnosti smernice nie sú zatiaľ ani presné údaje o počte vydaných modrých kariet v Únii. Predstavitelia štátnej správy potvrdili, že na Slovensku ich bolo dosiaľ zaevidovaných len 9.

Pozadie

Americká obchodná komora v SR (AmCham) vo štvrtok (31.1.) zorganizoval konferenciu o migračnej politike a stratégii manažmentu migračných tokov, na ktorej sa zúčastnili predstavitelia vlády, štátnej správy, Európskej komisie, medzinárodných organizácií, mimovládnych organizácií a biznisu.

Hlavným partnerom konferencie bol Inštitút pre rozvoj spoločnosti (SDI), ktorý sa podieľa na medzinárodnej Iniciatíve pre migráciu a rozvoj (CoMiDE) financovaný Európskou komisiou.
REKLAMA

REKLAMA