Za záchranu európskych bánk budú platiť aj veritelia

Veritelia európskych bánk by sa v budúcnosti mali podieľať na ich záchrane. Vyplýva to z konzultačného dokumentu, ktorý včera predstavila Európska komisia. Exekutíva tak zaostrila na majiteľov bankových obligácií, ktorí narozdiel od daňových poplatníkov z finančnej krízy vyviazli bez strát.

Strýko Držgroš
http://euractiv.sk

Majiteľov bankových dlhopisov sa problémy európskych bánk vyhýbali. Dôvodom boli obavy z paniky, ktorá by mohla investorov zachvátiť v prípade, že banky začnú krachovať. Ako však vyplýva z prvotných návrhov, ktorými včera Komisia odštartovala trojmesačnú konzultáciu s predstaviteľmi zainteresovaných skupín, s privilegovaným postavením veriteľov je zrejme koniec. Pokiaľ všetko pôjde tak ako má, nová legislatíva začne platiť  v roku 2013.

Majiteľov obligácií počas finančnej krízy pomoc bankám obišla. Všetky náklady museli niesť akcionári bánk a najmä bankoví poplatníci. Pokiaľ by však bola pripravovaná norma schválená, verejné orgány by mohli časť nákladov na záchranu bánk preniesť aj na ich veriteľov. Medzi držiteľov bankových obligácií patria najmä inštitucionálni investori – poisťovne a penzijné fondy.

Tlak na banky sa tým ešte zvýši. Nové opatrenie by doplnilo sériu reforiem, ktoré sa na ne vzťahujú (ide napríklad o požiadavku vyčleniť časť prostriedkov na prípadnú budúcu sanáciu, alebo o zoškrtanie bonusov), a zvýšilo by cenu, za ktorú si požičiavajú na trhu.

Straty aj bremenom veriteľov

Podľa návrhu Európskej komisie by verejné orgány získali novú právomoc. Na jej základe by mohli rozhodnúť o tom, že v prípade, keď sa banka dostane na pokraj kolapsu, rozloží sa časť nákladov na záchranu medzi významných veriteľov, najmä majiteľov ich dlhopisov alebo inej banky, ktorá jej požičala.

V súčasnosti môžu majitelia dlhopisov prísť o svoje peniaze len v prípade, že banka skrachuje. Orgány poučené z chaosu, ktorý v roku 2008 rozpútal krach Lehman Brothers, sa však opakovaniu podobného scenára budú s veľkou pravdepodobnosťou chcieť vyhnúť. Na základe nových pravidiel by verejný orgán mohol zasiahnuť a bankrotu sa vyhnúť rozhodnutím o rozložení strát medzi veriteľov.

„Musíme vytvoriť taký systém, ktorý Európe umožní na problémy bánk reagovať tak, aby za ne nemuseli znovu platiť daňoví poplatníci,“ uviedol komisár pre vnútorný trh Michel Barnier. Asociácia AFME zatupujúca záujmy najväčších svetových bánk návrh Európskej komisie privítala.

„AFME už nejaký čas tvrdí, že nástroje, akými je napríklad konverzia dlhu na akcie, môžu predstavovať vysoko efektívny spôsob ako zabrániť potenciálnemu kolapsu banky a hľadaniu pomoci u daňových poplatníkov,“ uviedol tlačový hovorca asociácie.

Obchodníci sú však z návrhu nervózni. Neistoty je pritom na trhoch už viac než dosť. Úroky za portugalské dlhopisy zamierili včera k novým výšinám a obavy sa vznášajú aj nad Španielskom.

Európska komisia sa však snaží trhy upokojiť – u vznikajúcich pravidiel, ktoré majú byť postupne zavedené do roku 2015 (možno i neskôr), už vraj ďalšie prekvapenia nechystá. Pokiaľ ale Európsky parlament a členské štáty schvália to, čo teraz exekutíva navrhuje, mohli by sa nové pravidlá vzťahovať aj na súčasné pôžičky – za predpokladu, že v budúcnosti dôjde o obnoveniu zmlúv.

Neopakovať veľké chyby

„To, že držiteľom obligácií bola počas bankovej krízy poskytnutá ochrana bolo veľkou chybou,“ uviedol Karel Lannoo, šéf Centra pre európske politické štúdiá (CEPS). „Zaobchádzali s nimi akoby by boli nedotknuteľní alebo akoby boli skôr v pozícii majiteľov bežných vkladov a nie akcionárov. V prípade Británie napríklad väčšina za nich získala späť nominálnu hodnotu svojej investície,“ dodal analytik.

Pokiaľ by schéma, ktorú dnes navrhuje Európska komisia, existovala už skôr, banková kríza, čo Írsko vrhla do záchrannej siete EÚ a MMF, by sa zrejme vyvíjala úplne inak. Kým držitelia dlhopisov veľkých írskych bánk (napríklad AIB) počítali len drobné straty, akcionárov to skoro úplne položilo a štát musel najvýznamnejšie banky znárodniť.

„Držitelia bankových dlhov sú v prípade európskych bánk šesťkrát väčší ako ich akcionári,“ tvrdí Sony Kapoor z think-tanku Re-define. „Drobné problémy sa objaviť môžu. Náklady na financovanie sa bankám zvýšia, ale vzhľadom na to, že si v minulosti mohli vďaka vládnej podpore užívať dotované peniaze, nie je na tom nič zlé,“ uzavrel.

(EurActiv/Reuters)

REKLAMA

REKLAMA